Darovanemu konovi na zuby nehlad
A preco by som nemal? Len kvoli tomu, aby som ctil jednu z dalsich hlupych prezitych konvencii?
Znama dostala od partnera mikrosystem. Ked som ho uvidel zhrozil som sa - najlacnejsi strieborny plastovy sunt bez MP3 s absolutne zkladnymi funkciami s podpriemernym vzhladom. Ked som si dovolil povedat ze je to najlacnejsi suvix bolo mi povedane, ze viem len kritizovat a ze ona je rada aj zan. Neskor ked dostala od neho najlacnejsi suvixovy MP3 prehravac povedal som jej to taktiez. Ked som vymenoval preco je taky, nemala ako oponovat a bola si toho vedoma a jedine naco sa zmohla je, ze je rada aspon zan a asi sa v tom on nevyzna. Inu coz, mame na vyber dve moznosti, jedna lepsia ako druha - bud je jej priatel blbec co sa proste nevyzna a miesto toho aby sa niekoho spytal radsej kupi nieco sam (pricom sa nezabudne pozriet na najnizsiu cenu) alebo na nej chce setrit a kupi to najlacnejsie co je, vsak ju netreba rozmaznavat, staci jej aj to. Prirodzene kupovat najlacnejsie veci nemusi byt tak hrozne, ked ich dostava niekto kvantum (co som si vsak nevsimol), ale osobne preferujem miesto 3 blbosti nanic radsej jednu poriadnu vec.
Bol som uceny tradiciami tejto spolocnosti, ze darovanemu konovi nemam hladiet na zuby a nemam kritizovat veci ktore som dostal darom. Preco by som nemal? Preco by som nemal kritizovat darcek ktory je uplne nanic a ktory neviem vyuzivat. Preco by som nemal kritizovat nieco co ma temer uraza, ze niekto takto na mne setri? Lebo nabuduce uz od neho nemusim dostat nic? Lebo to dotycny myslel dobre a mozem zranit jeho city?
No, tak si to porovnajme - dostanem darcek ktory ma sklame a je prip. este k tomu aj preflaknuto lacny a mam byt zan vdacny, ale jedine co s nim viem spravit je hodit ho niekde do suflika a snazit sa nan zabudnut alebo nedostanem nic a nemam dovod sa nervovat aku hlupost som zase dostal a aky som z nej sklamany. Ja v tom velky rozdiel nevidim a radsej volim moznost ziadneho darceka, ktory ma aspon nesklame a nebude nikoho stat peniaze resp. ked citi niekto potrebu mi nejako vyjadrovat ze si na mna spomenie, tak sa to da aj obycajnym ustnym poprianim ci pohladnicou.
Ak uz mi chce niekto davat darcek tak ma jednoduchy vyber, bud mi da peniaze za ktore si kupim to co naozaj chcem alebo spolu mozeme kupit nieco co budem chciet a bude sa mi pacit a potesi ma to, aspon takto to radsej praktizujem ja. Ano, bohuzial pridem takto o moment prekvapenia, ale moje skusenosti (nielen) s darcekovymi prekvapeniami su take ze z 90% som prekvapeny neprijemne, takze o prekvapenia nestojim. Preto uz radsej darceky neocakavam vobec a snazim sa ked ich uz dostanem radsej nad nimi nepremyslat a krotit adrenalin.
Nevidim dovod podielat sa na pokryteckom spolocenskom divadle radosti z veci na ktoru radost nemam kvoli tomu, ze obdarovavac je ignorant, ktory nevie co chcem a nevie sa spytat a on pre svoje potesenie mi kupi nejaku blbost z coho ma dobry pocit v case kupy (narozdiel od mojho pocitu v case rozbalenia).
Preco by som nemal darovanemu konovi hladiet na zuby? To, ze nejaka firma rozdava ako propagacne predmety zadarmo USB kluce, to ze nejaky teleoperator rozdava zadarmo kalendare ci podstavce na telefon a to ze niekto kohokolvek ineho obdarovava nic nemeni na tom povedat svoj vlastny nazor na kvalitu danej veci bez ohladu na to, ze ma nic nestala. Prirodzene za 0 korun by som nemal ocakavat rovnaku vec ako za 100 korun a rovnako tak za 100 rovnako ako za 1000. Myslim vsak, ze nevyzadovanie kvality a vzdanie sa povedania vlastneho nazoru na darovanu/lacnu vec patri do komousskej minulosti, kedy ludia nemali na vyber a museli byt spokojni s tym co mali a nie do dnesnej kapitalistickej spolocnosti, kedy by sme mali za svoje peniaze ci dusevne zdravie vyzadovat darceky ci vyrobky/sluzby na urovni nech maju akukolvek cenu, aj ked samozrejme privriet oko sa sem tam da, ale naozaj nie ked ma nieco vylozene nastve.
>> Novší - Ako robiť to čo milujete (Paul Graham)
<< Starší - Cena za podpis
davanie darcekov by malo byt o tom aby sa darcek pacil obdarovavanemu a nie tomu kto ho kupuje, to si presne vystihol, ked niekomu kupim nieco co sa paci mne bez ohladu na jeho vkus, tak to vobec nie je davanie darceka ale skor egoizmus, obzvlast ak kupujem to najlacnejsie co maju v obchode
myslim ze netreba byt pokrytec a byt stastny a vdacny za hovadiny (vid 128MB MP3 ktory by ma asi rozzuril), treba radsej dopredu jasne povedat co chcem a nechcem nech potom nie som sklamany, kazdopadne vzdy ma darca na vyber zvolit nejaku tradicnu osvedcenu vec ktorou nic neskazi, mozno nebude originalna ale vzdy potesi (kniha, ponozky...)
beztak si za posl. roky pamatam z darcekov asi najviac noznicky na papier, ktore mi chybali a naozaj ma uprimne potesili (zdatne im konkuruju trenky s Bart Simpsonom :-))) viac nez omnoho drahsie veci
| Meno: | |||
|
| |||
|
Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor. |
|||
Ale ak uz dostanem nejaky darcek v podobe veci, ano, darovanemu konovi sa na zuby nepozeram (presnejsie: zakryvam, ze sa mu na zuby pozeram). Jednoducho - dana osoba to myslela dobre a uprimne, a tym, ze by som ho skritizoval, ano, ranil by som jej city. A to by nebolo k nicomu dobre...
Takze moj nazor je, ze ak uz nejaku "hlupost" dostanete, nie je zle zahryznut si do jazyka (samozrejme zalezi od situacie). Lepsie je takym situaciam predchadzat (ak sa da).