Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Idylka, dav a kino

Rozne - 06.12.2004 - Cernanka

Kde sú tie časy, keď sa návštevou kina najjednoduchšie riešilo vyplnenie voľného času aj pri takmer prázdnych vreckách a chodenie do kina bolo bežným stereotypom?

U nás bolo kino, ktoré hralo vždy o piatej a ôsmej večer v stredu, sobotu a nedeľu a navyše v nedeľu o druhej bolo ešte detské predstavenie. Od môjho raného detstva bolo každotýždňovým rituálom, že mi po nedeľňajšom obede dali rodičia 5 korún, aby sa ma na chvíľu zbavili. Po prvú triedu som do kina vždy išla buď so sestrou alebo niekým iným starším z rodiny, potom ako sa na veľké dieťa patrí s kamarátkami. Lístok stál 1Kčs, do horných troch radov 2Kčs. Tam sme ale nekupovali, nám stačilo sedieť aj nižšie. V staršom povinne školskom veku som už mohla ísť na niektoré filmy o piatej a od strednej školy aj o ôsmej, lebo som už mala svoj rozum.

Keď sa plátno vytiahlo hore, už to nebolo kino. Na pódiu sa zvykli odohrávať aj rôzne slávnostné akadémie, na obstojnej úrovni odohraté ochotnícke divadelné predstavenia, cirkusové vystúpenia, raz sa tam nakrúcal aj Vtipnejší vyhráva, odohrávali sa tam kabarety a konali sa festivaly folklórnych súborov. Vrcholom bol skutočný rockový koncert svojho času veľmi dobrej skupiny Par Avion, ktorá sa ale celosvetovo nepreslávila, lebo nemala správne zvládnuté texty (napríklad - "tak ako bolí telo, keď milovať by chcelo..."), ktoré s budovaním našej šťastnej spoločnosti vraj nemali nič spoločné. Tak museli skončiť úplne.

To kino už neexistuje. Najprv jeho priestory zabrala jedna nábytkárska firma pre svoje sklady, potom sa presťahovala inde a to kino už bez drevených sklápacích sedadiel začalo chátrať. Pódium po skončení slávnej fázy svojej histórie kde-tu nahnilo, opona sa roztrhla a nedala sa už plynule zaťahovať, reflektory oslepli, prípadne ich niekto preventívne odstránil a v zákulisí sa pohybovať začalo byť zdraviu nebezpečné. Ale na moje potešenie podľa posledných správ sa tam má ten biáčik znovu vrátiť. A dokonca aj Par Avion nahrali po rokoch CDčko.

Teraz ísť do kina aj v meste, kde je výber bohatší, je jav pomerne veľmi zriedkavý. Mojim deťom to občas doprajem. Ja som už akási neposedná, veľmi ma to tam neláka len tak sedieť nečinne, dosť nepohodlne a v kuse pozerať. No ale z času na čas predsa len ideme spolu. Tak ako včera na Rodinku Úžasných. Veď Mikuláš má patriť deťom predovšetkým. Urobili sme si to aj ako takú vychádzku, lebo predtým o piatej mali rozsvecovať stromček v centre, teda sme sa tade vybrali pešo.

Verte, že pokiaľ sa nedeje dobre propagovaná akcia zadarmo, neviete, koľko ľudí vo vašom meste býva. Zistíte to už ďaleko od miesta činu, keď vás prúd pomaličky nesie prevažne len jediným smerom. Ako sa približujete, tak je dav tesnejší a v epicentre máte pocit, že môžete prísť o život, že vás tam môžu rozpučiť a ušliapať, nezáleží na tom, či idete s paličkou alebo pri plnej sile, alebo tlačíte kočík, či sa nebodaj v ňom veziete. Davu je to jedno. Ten sa chce dostať čo najbližšie k pódiu, kde sa má konať program. A tak mocnejším a odolnejším jedincom nezostáva nič iné, len svoj vlastný kŕdlik, našťastie už nie nemohúci, navigovať na správnu cestu a raziť mu ju a popri tom ešte rezolútne a intenzívne usmerňovať dav, aby neprevalcoval nejakého otecka - hazardéra, ktorý nevie, ktorú časť na kočíku má účinnejšie chrániť vlastným telom.

Takáto prechádzka dokáže niektorých ľudí spojiť, iných proti sebe poštvať, ale všetci sú nakoniec radi, keď kritické miesto majú už za chrbtom. Najlepšie je rýchlo pokračovať smerom ku kinu, do oázy pokoja a voľného priestoru. V kine sa veru netlačí žiadny životu nebezpečný dav. Za vstupné 80Sk pre deti do 12 rokov a starších 100Sk to už nie je také masovo neodolateľné. Ale nevadí, aspoň sa dajú vybrať tie najlepšie miesta, pri ktorých ani teoreticky nehrozí, že by si pred vás sadol nejaký dlháň.

V tomto kine sme boli naposledy pred tromi rokmi o takomto čase. Bola tam taká zima, že sme mali Vianoce s antibiotikami. Odvtedy som sa odhodlala až dnes, lebo vraj už kúria. Áno, je to pravda. Nachladnúť sa tam nedá, ale je to strašne spustnuté za ten čas. Na WC nie je podľa zbežného pohľadu problém nachytať chorobu, kabínky sa nedajú zavrieť a toaletný papier je na prídel. V kinosále, kde sú na rozdiel od čistotou skvejúceho sa kina môjho detstva čalúnené kreslá, je neporiadok, koberce sa veru často nevysávajú, čalúnenie je zodraté a sem tam neúspešne zaplátané. Našťastie, po chvíli sa zhasne, tak pozornosť od filmu prostredie vizuálne neodvádza.

Tento krát ani nikomu za celý čas nezazvonil mobil, bolo počuť len chrumkanie pukancov, hlasné glgy pri pití koly a šuchotanie pri rozbaľovaní cukríkov. Aj to len v určitých častiach filmu, keď nehrala hlasná hudba. Neviem, prečo je povinné kupovať si k filmu tie pukance. Ja som ako decko v pohode vydržala o hlade a smäde celý film. Po predstavení som si vždy išla kúpiť do bufetu krachelku za korunu dvadsať a lentilky za korunu tridsať. Tak mi vždy ešte do špor kasy zaštrngala korunka päťdesiat a to bolo neklamné znamenie, že ďalšia pekná nedeľa je za mnou.

No ale, kino má svoje čaro aj dnes, deti tam chodia radi a berú ho ako veľký zážitok. Ja som aspoň po dlhom čase videla kompletne celý film bez odbiehania a inej činnosti aj s reklamami. Tento animovaný bol vydarený, dobrá animácia a celkom zaujímavý i keď jednoduchý dej, v ktorom sa ale dalo nájsť aj pár pekných myšlienok a vtipných postrehov zo života. Na odbornú recenziu sa necítim, ale ak máte deti, určite odporúčam si ho spoločne pozrieť. Myslím, že na mňa za to nikto nebude nahnevaný. Formu zhliadnutia už nechám na každého individuálne.

>> Novsi - Dakujeme pani policajti za nic alebo ako policia nachadza unesene deti
<< Starsi - Ech, humanita

Komentarov: 13

jej bývalý
Cernanka, toto mi nerob! Nostalgické spomienky na "nonstop" kino Čas žijú.
Fajn čítanie.
06.12.2004 - 13:48
;-)
06.12.2004 - 17:04
robert
Skoda, ze sa kina tak skazili :-(
(povodne som chcel pouzit horsie slovo)

Neverim, ze musia brat od jedneho cloveka 100 i viac korun!
Ist do kina kedysi malo uplne inu atmosferu a to ze mnohym ludom vyhovuje dnesny stav je len dosledkom toho, ze su mladi :-)... a nezazili, ake to bolo...
07.12.2004 - 11:17
dmiba
Je paradoxne, ze ked vezmes dnes decko do kina dvakrat do roka, nevazi si to viac, ako pravidelny mlady socialisticky navstevnik nedelneho kina.

Hold ina doba - iny mrav.
07.12.2004 - 12:17
Jaro
Ahoj Cernanka, len tak "nahodou" som tu zabludil (link z dsl.sk) a musim povedat, ze naozaj velmi pekny a vydareny clanok! Krasne vianoce prajem!
07.12.2004 - 15:27
gretka
Ked uz spominas romanticke casy socialisticke, tak neviem, ci si tak pravidelne nechodievala aj spievat s nejakym suborom. Ja som si vzdy myslela, ze to patri k zivotu a ze hudobna vychova je nacvik zboroveho spevu. Kazdy musel byt nejaky hlas. A raz do roka bola v Dome umenia prehliadka a nonstop vsetkych skol. Neverim, ze veriaci take zaziju teraz v kostole, ako mne behal mraz vidiac pionierov ako spievaju. Mne bolo jedno ci maju satky, aj keby mali vsetci jednotne metly, ale pripadalo mi to ako spolocenstvo, ako nieco, co vsetkych spaja a vtedy deti vdaka propagande vedeli aj spievat. Dnes musis mat mimoriadny talent, aby sa tym niekto zaoberal, alebo mas len sluchatka a nemas ani predstavu ako spievas, vid superstar. Ta jedna HVIEZDA nestoji za tolko deti, co sancu nemaju.
07.12.2004 - 20:24
cernanka
gretka, ta romantika so socializmom nema nic spolocne. Veru som spievala aj recitovala aj tancovala svojho casu, presne na tom podiu velakrat. Ale ked su v skole mojich deti akademie, raz alebo dva za rok, presne vidim, ze aj teraz sa najdu ucitelky, co dokazu s detmi vela spravit a nacvicit. Tak ako ja som mala triednu, ktorej bol spev konickom a viedla nas k nemu, pricom vo vedlajsej triede nerobili nic, tak to vidiet aj teraz. Zalezi od konkretneho ucitela.

dmiba, moje deti chodia radi a este tento rok sa tesia aspon na jeden film. Ci si to vazia a ci som si to ja vazila to naozaj neviem. Nezamyslala som sa nad tym. Ja si myslim, ze ten mrav s dobou az tak nesuvisi. Decka su rozne teraz a aj vtedy boli.

robert, to bola vikendova cena, cez tyzden tusim 70. A beriem to tak, ze moje deti musia vysokou cenou doplacat teraz na tie moje vtedajsie korunove listky. Fakt je, ze kulturnost by mohli pri tej cene drzat na urovni, ta spina je dost neprijemna, hlavne na WC. V kinosale ju ale narobia navstevnici popadanymi pukancami, papiermi a flasami. To je do velkej miery ich vizitka. Ale to napchavanie sa na americky sposob mi nikdy nebude po chuti.
08.12.2004 - 08:59
Kocur
Ja som videl dokument, kde kudia kracali jednotnym krokom, pekne zoradeni, plece pri pleci. Radost pozriet. Az som mal husiu kozu z tolkej krasy. Mne bolo jedno, ze su vychudnuti, nestastni a ze kracaju k plynovym komoram v Buchenwalde. Pripadalo mi to ako spolocenstvo, ktore spaja spolocny osud a vtedy nielen deti, ale aj dospeli, vdaka nastolenemu rezimu vedeli, co je to poriadok a disciplina. To dnes sa do basy na spravnu vychovu dostanu nanajvys zlocinci. Sodoma Gomora, tajne utieram nostalgicku slzu.
08.12.2004 - 09:02
cernanka
Kocur, ja som videla pekny pohlad na take masove vymakane vystupenie nedavno v spravach, ked Severni Korejci tak oslavovali svoju stastnu pritomnost. Spomenula som si na svojich dvoch kolegov, jeden Li a druhy Kim, ktori si robili postgradual na TU a v decembri 1989 museli pocas jednej noci okamzite opustit Ceskoslovensko a vratit sa domov. Ked priniesli sefovi nejaku elektroniku, aby im ju zatial postrazil a on im povedal, nech nejdu, tak dovodili tym, ze musia, lebo maju doma pribuznych a isli by do koncentraku kvoli tomu. Neviem co je s tou elektronikou, teraz je uz zastarala, mozno niekde na smetisku skoncila. Uz si po nu totiz nikdy neprisli.
08.12.2004 - 09:24
Kocur
Mozno tam nacvicuju nejaky zborovy spev, na ktory, ked padne socializmus aj v poslednej krajine, bude zasa niekto vymlety nostalgicky spominat...
08.12.2004 - 09:35
azazelo
Zaujimave ze zborovy spev bol tak oblubeny najma v sociku a fasizme. Ja mam pocit, ze tym hnilim dedkom z edelvajsu dodnes zlahka brni v ude ked pocuju predohru k nejakej Wagnerovej zborovke.
08.12.2004 - 10:13
zirafon
jedno z mala kin z atmosferou je napr. bratislavske kino Zora (ruzinov-trnavka). na predstavenie sa malokedy dostavi viac nez 10 ludi, listok stoji cca 60skk, kino vonia tou zvlastnou vonou, ktora uz v novych supermultinovychkinach nie je.
kino ma dvoch zamestnancov - predavacka listkov, ktore ja zaroven uvadzackou, a stary pan, premietac. a nepredava sa tam popcorn ani nic na pitie, takze nic nerusi skvely filmovy zazitok.
11.12.2004 - 22:22
Markoff
zirafon, to znie zaujimavo, za tie prachy a bez jedla, mozno tam niekedy zajdem, do multiplexu medzi zeruce prasce ma to ozaj nijako nelaka, nebolo by nejake blizsie k petrzke?

aj ked zora ma dost o nicom program:
http://www.kultura.sk/index.cfm?Module=K..

celkom nadejne este vyzera http://www.nostalgia.sk a mozno Tatra - ake su v nich ceny (Nostalgia 45-60sk), ako to tam vyzera?
12.12.2004 - 07:23