Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Malajzia - 12.-13.6.2013 - Georgetown (Penang) - historicke centrum, Kek Lok Si chram... + fotky

Malajzia - 26.06.2013 - Markoff

Po celonocnom dazdi vybehnute okolo 10-ej znova najprv do susedneho hainanskeho chramu, neskor dalsi na Love Lane, oproti 7-11 cez cestu nacapovana voda vo vodomate a pobehane dalsie chramy na Lebuh Chulia, ktore si tu spravili sami Cinania ktori sa na ne zlozili bez prispenia malajzijskej vlady, ktora pravdepodobne podporuje len mesity. Tu sme sa zo severneho konca LC od indickeho kina (pocas nasho pobytu ziadne zaujimave postery ako zvyknu mat pekne) pobrali na vychod po Jalan Penang a na juh k znamej modrej rezidencii akehosi cinskeho obchodnika Cheong Fat Tze, ta vsak bola zavreta, s tym ze ju otvaraju snad o 11-ej, kedze sa da dnu pohybovat len na normalnej platenej prehliadke. Fotky si tam robil aj nejaky postarsi bruchaty Iracan ktory hovoril po cinsky, neprekvapilo by ma keby zil v Cine. Cina celkovo laka tieto blizkovychodne existencie z krajin tretieho sveta, kedy je aj Cina oproti krajinam ako Egypt, Lybia ci Irak zlepsenie nez zostat doma.

FOTKY - Georgetown, Penang - historicke centrum a Chinatown + Penang - chram Kek Lok Si a ine

Na ulici ma inak zaujali malajzijske SPZtky kde by biely text na ciernej SPZtke nebol az ak zaujimavy ako ze pouzivaju castokrat na SPZtky nalepovacie plastove pismena. Od tejto rezidencie uz na juh popri akejsi 160r krestanskej skole a malej nepristupnej katedrale na rohu Love Lane az k penangskemu muzeu. To je urcite zaujimave za symbolicke vstupne 1R, avsak od mojej posl. navstevy sa vobec nezmenilo, takze pre mna nic moc, da sa tam inak docitat o historii kolonizacie Penangu a vsemoznych narodnostiach a ich mixoch tam zijucich, rozhodne zaujimave miesto na Penangu nech clovek vie suvislosti, nemohli chybat lokalne pubertacky co sa tam na kazdom rohu fotili so zrkadlovkou a mobilmi a samotne muzeum bolo pre nich menej zaujimave. Odtialto po prijemnej klime tesne pred obedom v teple k uz konecne zrekonstruovanemu kostolu St. George (Sv. Jozefa Juraja), kde privita velmi prijemny indicky personal, ktory myslim akurat upozornuje aby ludia nepouzivali blesk, inak ze si mozu fotit. Ku kratkym satam nemaju ziadne pripomienky, jedna z pracovniciek sa ma este spytala odkial som co si zaznacila do knihy a potom este prosia ludi aby sa zapisali do navstevnej knihy. Kostol bude asi protestantsky anglikansky kedze nie je vycackany ako typicke katolicke kostoly, je totalne biely zvnutra, na stropoch nechybaju klimatizacne jednotky a velke stropne ventilatory, ale v case nasej navstevy bezali len vetraky, klima je asi pre bohosluzby. Bezpecak mi este potvrdil ze sa da vyjst aj juznou branou nech to nemusime cele obchadzat dokolecka, vsade ako obvykle na Penangu velmi mili ludia. Este sme sa presli popri akejsi cinskej kniznici a naozaj tak ako je Penang jediny stat Malajzie kde maju Cinania vacsinu je to vyrazne viditelne ci uz poctom cinskych chramov alebo aj dvojjazycnostou kedy je skoro vsetko v cinstine a potom ako druhy jazyk bud v malajstine alebo anglictine.

Odtialto teda do Little India (Lebuh Pasar ak si dobre pamatam je hlavna ulica), kde to naozaj zije indickou hudbou, sari obchodmi a kopcom Indov, kupit si vsetky mozne smazene voci z poulicneho stanku a s nimi sme sa pobrali na prave poludnie na padang (velke travnate priestranstvo) najest sa na muriku v tieni stromov pred Town hall v kolonialnom style vedla ktorej je zaujimavejsia budova akejsi restiky (?) ktora bola zakryta poza nejaku bambusovu/drevenu konstrukciu v tvare plachiet. Po nabrezi okolo pevnosti Cornwallis k hodinovej vezi kralovnej Victorie, ktora je uprostred kruhaca a okolo nej ide asi najupchatejsia a najfrekventovanejsia ulica na Penangu. Prejdene este na juh po bankovej ulici s britskymi budovami Lebuh Pantai a uz len upalovat v najvacsom teple na klimatizovanu izbu kedze byt vonku v case obede a poobednych hodinach nma ziadny zmysel.

Podvecer znovu von vybehnute pred 18-tou namierene do mesity/Masjid Kapitan Keling, ktora je obklopena krasne udrziavanou zelenou a aj mesita pekna zrekonstruovana. Vnutri pred 18-ou prijemne prazdno, este pri vstupe kedze narozdiel od KL sme uz boli zasadne v kratkom, obaja teda vyfasovane od prijemneho pracovnika ja cierny habit ako pravnik a G zase tmavomodry plast a fialovu satku na zakrytie vlasov s tym ze pracovnik ked videl moj fotak a co som sa siel spytat tak este ze kludne mozem fotit kolko chcem. V samotnej mesite toho vela k videniu nie je, je to len o relaxe tak sme pobudli chvilu, mohli vidiet moslimov ktori tam maju vodny rezervoar na umytie sa pred modlitbou (aby hovorili s Bohom cisti, pekny zvyk), kde si decko s vedierkom prelievalo vodu do flasky, no a ked sme boli uz na odchode a vratil som uz plast a G ma caka vonku na priestranstve tak sa so mnou pustil do reci malajzijsky pracovnik a predstavil mi aj jeho pakistanskeho "brata". Tak odkial som, co asi poznali Slovensko trocha ked sa teda pytaju ci som katolik, naco som zostal trocha v pomykove kedze vem ze Moslimovia skor respektuju Krestanov ktori zdielaju vieru v Boha nez nejakych neveriacich ale nebudem to skryvat tak som mu povedal ze som agnostik, co ale chlapik vzal bz akehokolvek odsudzovania a filozofovania a konstatoval ze mam otvorenu mysel ci tak nejak, proste pohodak co nikoho nebude nutit do svojho nabozenstva. Tiez hodena rec ako sa zije v Cine na uvedenie do reality o Cine, ktoru ma vacsina ludi pomylenu ked si mysli aka je to napr. lacna krajina, ako su Cinania pracoviti a ine voloviny. Celkovo stravenych v mesite snad len nejakych 10-15min z ktorych zabral najviac casu samotny rozhovor uz na odchode s naozaj prijemnymi ludmi, asi najlepsi ludia co se stretli pocas celeho tripu (rodina pracujuca na recepcii v Star Lodge tiez fajn hlavne ked clovek zadrie trocha cinstiny).

Z mesity dalej na juh k dalsiemu peknemu cinskemu chramu Tua Pek Kong a uz mensie obavy ze bude prsat, kedze spadlo par kvapiek a pomerne zamracene, tak uz len rychlejsie prejdene cez lokalny blsi trh rozlozeny pod par pristreskami bez turistov kusok severne odtial kde sa vo velkom predavalo aj pouzite satstvo a clovek vidi ze Malajzia nie su len bohati ludia co si kupuju nove veci. Rozne po domoch v Georgetown inak nechybaju rozne kovove umelecke diela akoby kresby prip. rovno grafiti vyuzivajuce prvky domu, takze kopec miest na fotenie sa na Penangu a prijemne spestrenie tohto miesta.

Odtialto prejdene na Jalan Kampung Malabar kde je na severe niekolko stankov s jedlom, tak tam pre zmenu vyskusane mozno najznamejsie penangske jedlo Penang Laksa, ktore sa vo zvysku Malajzie nazyva asam laksa co ma byt nejaka kyslejsia pikantnejsia rybia polievka (az na to ze rybu som tam nepostrehol AFAIR) s uhorkami, limetkou, tamarindovou pastou, nudlami a vsetkym moznym vnutri, rozmyslal som co ine to este vyskusat ale nakoniec moja fantazia skoncila u Nasi lemak (velmi jednoducy trojuholnikovy snack z ryze, trosky rybiciek, pik. om. a vajca) kedze som uz beztak nebol hladny. Po veceri opat este na chvilu do Prangin Mall do vedlajsieho supermarketu (Giant vnutri neexistuje, nevyzna sa v tom ani diva svina, tento Pacific supermarket je cez krytu ulicu na druhej strane cesy od Prangin Mall a odtialto treba prejst skrz kryte garaze kde by ste rozhodne vstup do supermarketu necakali, ten je prazdny co bude asi pomerne vysokymi cenami) a neskor uz akurat vegetit na ubytko. Penang/asam laksa je prijemne jedlo do horucich dni, kedze sa moze jest v zasade aj studensia. Oproti Thajsku inak pomerne tragicka ponuka ovocia po ktorom tuzila G co chcela vyskusat lokalne mango a hlavne durian ktory v zivote nejedla (v Cine bezne dostupny ale pomerne drahy, v Malajzii ale porovnatelne ceny ovocia prekvapujuco na to ze je to tropicka krajina), na ktorom osobne nic zaujimaveho okrem pachu nevidim (ja som ho mal v Kota Bharu a nic extra teda). Rovnako tak oproti Thajsku NIKDE na ulici bananove palacinky (roti pisang po malajsky) a vecer na poloprazdnej Lebuch Chulia kde by mal byt vecer kopec stankov akurat podpriemerny dzus ktory sa ani kvalitou, ani cenou nechyta na ten z trhu v Thong Sala na Ko Phangan, kedze vsade len same nudlove blbosti a ine blivajzy a nic pevne ryzove tak tym moja vecera skoncila.

Naklady za 12.6.2013 CELKOM 4.7R (~9Y/1.1EUR)
Lebuh Muntri, Star Lodge AC double w private BR free wifi in lobby - 0R (50R platila G)
Lebuh Chulia oproti 7-11 cez cestu, vodomat 1.5L vody - 0.2R (velke stare mince)
Penang muzeum 2 listky - 0R (1+1R platila G)
Little India stanok so smaz. vecmi na rohu, 4 rozne samosy + 2x banana ball (nic moc) + 2x onion bajji + 4 kolace - 0R (8.4R platila G)
teh tarik + teh (tarik) ais - 0R (1.5+1.2R platila G)
Ulica Malabar, Penang (asam) laksa + nasi lemak - 1R (3+0.2R platila G)
Pacific SM (zasity cez cestu oproti Prangin mall), 160g mydlo na pranie - 0R (0.9R platila G)
7-11, Sour apple nanuk - 1.3R
Lebuh Chulia, mango juice - 2.2R

13.6.2013 Penang - chram Kek Lok Si
Rano vybehnute podla instrukcii recepcneho na Lebuch Chulia kde vedla 7-11 ma odchadzat bus 203 smer Air Itam co je de facto zastavka pre navstivenie znameho chramu Kek Lok Si juznejsie od Georgetown. Najprv teda pribehnute k busu 203 ktory siel opacnym smerom a stal par metrov juzne na Lebuh Chulia od 7-11, kde nam teda vodic povedal nech cakame na druhej strane cesty. Tam po dlhsom cakani a viacerych inych busoch uz konecne dosiel bus 203 smer Air Itam (citat ajr itam po slovensky). V busoch na Penangu treba mat pripravenu presnu sumu kedze vodic nevydava z pokladnicky tak si vzdy pripravte radsej dostatok mincii ak nechcete preplacat. Ako sa patri obzvlast na klimatizovany bus MHD v SEA, tak brutalne vyhulena klima co G v minisatach mrzla tych cca 40min jazdy na konecnu. Samozrejme ako inak ku koncu tesne pred vystupenim sa spustil mierny dazd ale nastastie po opusteni busu uz len slabe mrholenie. Cesta z konecnej je jednoducha popri hlavnej ceste vidite priamo na kopci chram z dialky, az sa dostanete na vacsie parkovisko pod nim kde je uz smerova tabula ku chramu na schodisko. Tam sme dorazili po 10-ej, este ma v potociku zaujal obrovsky balvan tak 6x5m ktory tam uprostred nicoho vyzera zaujimavo. Hore k altanku s jazierkom plnym korytnaciek vystverane za nejake 3-4 minuty, kde maju byt snad nejake zachranene korytnacky ci to ma byt nejaky korytnaci raj co som si nahlas povzdychol ze co to je teda za zivot v takomto preplnenom malom jazierku pre ubohe korytnacky co mi pritakala starsia stihla (!) Indka ktora tam bola so svojimi dospelymi deckami na navsteve. Odtialto vylezen este vyssie k chramu, kde sa treba rozhodnut ci pojdete vlavo k velkej soche Budhu alebo vpravo omrknut nejaku pagodu.

Chram je postaveny z dobrovolnych prispevkov Cinanov ktory sa nan zberali dlhsi cas a musel stat naozaj slusne prachy, avsak ked som dosiel k pozemnemu vytahu ktory ide hore par metrov a za ktory pytaju peniaze tak ma to maximalne iritovalo. Pritom dobre viem ze hore musia ist aj schody ale samozrejme na tie nikde ziadna navigacia a ani sa mi ich nikde nepodarilo najst. Este priamo pred vlezenim na vytah je aj vacsia hala kde predavaju rozne suveniry a ine sprostosti tak naozaj to je uz len svatostanok, klasicka turisticka pasca na ryzovanie penazi od ludi. Nemal by som nic proti keby sa ked tak platilo vstupne do celeho chramu kde by bolo zahrnute vsetko a mohol by som si slobodne peso vyjst hore omrknut sochu, ale takto vydrbavat s ludmi ze ak chcu vidiet sochu musia si priplatit za vytah kedze schody su zablokovane a skryte je sproste zdieracstvo. Ked sme tam uz ale boli a chcel som omrknut aj vyhlad odtial na ostrov, tak som uz teda kupil aspon jednosmerne listky co bola predavacka na ktoru bolo navyse treba cakat hodnu chvilu z toho mierne sokovana ze si niekto kupuje len jednosmerny listok, co som chcel kedze ma zaujimalo kde skryvaju schody odrbavaci. Vytah je naozaj primitivny na obsluhu, ma normalne tlacidla na jazdu hore/dole a fakt zvladne jeho obsluhu aj male decko a cela jeho draha nebude mat viac ako 100m.

Hore na otvorenom priestranstve pri soche Budhu (?) riadne pripekajuce slnko po prehanke, socha navyse nie je ani pozlatena ako v Thajsku a zakryvaju predimenzovany pristresok kvoli ktoremu maju udajne majitelia spory s miestnymi Moslimami kedze prevysuje budovu mesity co by nemali nabozenske stavby. Navyse na samotnom pristresku sa stale pracovalo a nedalo sa tak prejst ani k soche. Odtialto sme si teda zasli o kusok dalej k umelemu malickemu vodopadu do jazierku s velkymi rybami a altankom a pobrali sa uz dole v teple. Samozrejme znacenie ako sa dostat dole ziadne, pocitaju len s tym ze kazdy pojde vytahom, co som skumal u vytahu bez listka zatial co tam cakalo asi dalsich 10-15 ludi. Neskor prisla predavacka a tej sa teda pytam znechuteny ako sa dostanem dole a ukazala opacnym smerom vedla sochy ze tam. Hlavne ze bezprostredne u pokladne je navigacia priamo na nejake schody k platenej pagode ale to samozrejme zahradene a dvere asi zamknute.

Popri soche sme sa teda pobrali po obycajnej asfaltke dole s tym, ze po nej idu hore az k soche bez pouzitia vytahu taxiky. Presli sme aj popod most vytahu ponad cestu az som i vsimol uz na druhej strane cesty dalsie budovy tohto "nabozenskeho" arealu s tym ze na jednej budove akehosi skladiska boli pootvorene dvere, tak ja vam moji mili nebudem chodit dokola po ceste ako debil ked dobre viem ze skrz areal vam vedie schodisko. Tam sme presli cez maly sklad, na druhej strane uz schody veduce k platenej pagode pod nou, tu som si teda nevelmi zaujimavu odfotil, este sme sa pristavili u spievajucich mnichov ktorych je pocut v platenom chrame pri pagode a dostali sa tam popri pokladnicke tam kde sme zacali a opustili tuto turisticku pascu aspon s tym ze ked uz som zaplatil za blby zdieracsky vytah tak sme si mohli mrknut aspon pagodu zadarmo ked nedovolia ludom ani normalne sa vratit po schodoch dole. Malom by some ste zabudol ze schodisko od parkoviska az k prvej casti chramu je lemovane turistickymi obchodmi predavajucimi tricka a ine sprostosti ktore kupite kdekolvek na Jalan Penang severne od Lebuch Chulia s tym ze tricka I love Penang a pod. stoja nejakych cenovkovych 6R.

Od chramu s praziacim slnkom uz len pobrate spat do dediny hladat kde je zastavka a vyhladovani dat si aj nieco pod zub. V dedine u krizovatky dvoch hlavnych jednosmernych ciest je akysi trh kde je viacero restik, tak nakoniec tam vo velmi skromnych podmienkach zakotvene vyskusat Koay Teow polievku co bol v podstate kuraci vyvar s velkymi masovymi haluskami (cosi ako gule bakso). Kedze bolo velmi teplo a curry mee stanok hlasil ze uz skoncili tak kupeny este na schladenie ais kacang s tym ze som pri priprave stal u nich a povedal a ukazal ze ho chcem bez fazule co tam okrek milion veci bezne davaju, akurat som neustriehol kukuricu s trochou jej kase. Jedna sa o kopec pomleteho ladu na tanieri, ktory pripadne este poplacaju rukami nech je pevnejsi a na ten na vrch kydnu kopcek zmrzliny, cele to pokropia nejakym sirupom, sladenym kondenzovanym mliekom, akymsi zele a inymi blbostami, no a z veci co nemam rad na to este kydnu aj kukuricu s trochou jej kasicky a fazulu, bez tychto dvoch veci je to fajn sladka zapadniarska pochutka (v Indonezii znamejsia pod nazvom ABC (ejbisi kde myslim nepchaju nic co by mi nechutilo)). Na trhu som nic ryzove nevidel tak som si nechal zajst chut (nudlovych polievok som prezraty). Bohuzial tak ako sme pri prichode videli nejake stanky s ovocim tak samozrejme uz pri odchode odtialto opat nikde k najdeniu ziadne ovocie, zacarovane s nim v Malajzii.

Po obede nas este mladsi chlapec poslal cakat do bocnej ulicky za trhom z opacnej strany na bus (bus sa zrejme toci okolo tohto trhu) kde sme nasli zastavku (tie su tragicke na Penangu, znacene jedine modrym oznacnikom Perhentian (zastavka) zvacsa bez akychkolvek cisiel busov a trasy, aj ked tato konkretna mala aj nejake informacie). Po chvili dosiel bus 203 ktorym sme prisli, kde vravim vodicovi ze na Lebuh Chulia naco ten vol zadrie ze tam nejde, aj ked sme odtial prisli a aj ked som sa povodne pytal vodica inej 203ky iduceho opacnym smerom ktory tam evidentne stal asi ked som mu chcel nastupit do busu a bol som z toho bohuzial tak vyvedeny z miery, ze som na to nezareagoval a nechal sa odbit. Spravne som sa mal na vodica vykaslat nic sa ho nepytat, hodit mu tam rovnaku sumu nez kolko sme platili z Lebuh Chulia a povedat mu Georgetown a nechat sa odviezt niekde kde to pozname, prip. rovno na Lebuh Chulia kde 203ky v oboch smeroch stoja. Detto vodic busu 204 nasledne povedal ze tam nejde, aj ked v ubytku odporucali od nas sem k Air Itam busy 201, 203 a 204 a vsetky by mali chodit nedaleko ubytko, co som sa opat nechal odbit, ale to som uz po tejto opakovanej skusenosti bol nasraty ze dalsieho vodica akehokolvek busu sa uz nic nepytam a dam mu tam peniaze a ideme, co uz ale ako naschval dalsi dosiel nimi odporucany bus 201. Samozrejme ze este pri ceste spat sme aj na vlastne oci mali moznost pred nami priamo na Lebuh Chulia moznost vidiet bus 203 ktory tade evidentne isiel, ale debilny vodic bude tvrdit ze tam nechodi. Inu vodici busov su v Malajzii z 90% Indovia coby najnizsia najblbsia trieda a asi to bude mat niekde realny zaklad a radsej sa na info od tychto individuii nespoliehajte.

Kedze na Lebuh Chulia na ulici nic ryzove k jedeniu co som vazne uz nechcel niekde dalsie blbe nudle, tak zbehnute az na severny koniec Little India a v stanku na rohu teda hodene do seba aspon dvojo lahodnych Nasi Lemak BT (Biasa telur), prijemne pikantne, chutne za dobru cenu, tohto sa fakt neviem dozrat. K tomu este obaja teh tarik co zase doplietli, ked im vravela G "no ice" tak to pochopili normalne spravne po malajsky ako som sa dozvedel, teh tarik je zasadne len horuci mliecny caj a studena verzia sa vola teh ais, no a ked ja objednam teh tarik a G to este potvrdi ze "cold no ais" tak prepocuju cold a zapamataju si akurat "no ais" (nestudene) co neviem co ma proti ladu. Pochopenie pre pytanie napojov bez ladu mam len vo fastfoodoch kde ladom odrbavaju objem aby vam nacapovali menej napoja, co vsak beztak spravia aj ked si ho vypytate bez ladu a nedaju pohar tak plny ako ked tam je lad. Cestou spat na izbu jedna z uliciek zahradena paskou, cez ktoru sme presli teda az k druhej paske kde uz bola serioznejsia ostraha a tam nam chlapik z filmoveho stabu povedal ze tam nakrucaju nejaky cinsky historicky film, kedze ulicky Penangu s naozaj starymi budovami su na to naozaj ako stvorene, ak aj s tymto Indom prijemny pokec.

Na veceru vybehnute do normalnej velkej indickej restiky aj s nalezitymi o 50-100% vyssimi cenami ako na ulici, kde teda objednane oblubene roti canai, k nim aj nejaka bananove palacinky v ramci moznosti (aj ked je to iny styl ako v Thajsku) a este na vyskusanie k tomu aj nejake udajne pik. kura kde bolo malicko masa a omacka nic moc pikantna. Pocas jedenia sa samozrejme spustil velky lejak, tak bez nahlenia a neskor v slabom dazdi prechadzka po Little India a pozeranie blbosti a siat, co si G nevedela najst nic kedze vsetko bolo bud dlhy strih alebo ak bolo kratsie tak bolo nadrozmerne a fakt by potrebovala kupovat nejake detske velkosti, kedze vsetko je projektovane na rozkysnute vydate Indky ktore su bezne tazsie nez ich manzelia. Pacilo sa mi ako tradicne Indovia radi tvrdia ze nieco stoji "only fifty ringit" a vsade pridavaju only (len) ako keby to bolo lacne, ked dobre viem ze inde sa da dana handra zohnat za tretinovu cenu. Zaver bol teda taky ze nekupila nic a co sme navstivili kopec sari obchodov tak sari ju vobec nezaujimalo a bola prekvapena preco tam nemaju velmi ine veci nez sari nez nam docvaklo ze chodime po sari obchodoch, tak naozaj nepochopitelne. Posledna noc na Penangu vo fajn ubytku na tomto prijemnom mieste s dobrou lokalnou kuchynou za dobre ceny s fajn ludmi a zajtra vecer presun na druhe pobrezie Malajzie a dalsi den rano snad na ostrove.

Naklady za 13.6.2013 CELKOM 92.5R (~185Y/22EUR)
Lebuh Muntri, Star Lodge AC double w private bathroom, free wifi lobby - 50R
bus 203 Lebuch Chulia (oproti cez cestu od 7-11 u vodomatu)-Air Itam 2 listky - 2+2R
Kek Lok Si chram, odrbavacsky pozemny vytah jednosmerne 2 listky - 2.5+2.5R (+neskor cestou dole zdarma platena pagoda)
trh dole v dedine Air Itam, Koay teow soup big + ais kacang bez fazuli ale s kukuricou, grr - 3.5+3R
bus 201 Air Itam-sever Lebuh Chulia 2 listky - 2+2R
stanok na severe Little India, 2x Nasi Lemak BT (Biasa telur) + teh tarik a teh ais - 2.4+2.4R
Restoran Ros mutiara SDN, teh (tarik) ais + 3x roti canai + 2x roti pisang (banana) + roast chicken spicy - 1.2+4.5+5+7.5R

>> Novsi - Malajzia - 14.-15.6.2013 - Georgetown-Butterworth-Jerteh-Kuala Besut-Perhentian Kecil + fot…
<< Starsi - Malajzia - 11.6.2013 - Kuala Lumpur-Georgetown (Penang) + fotky

Komentarov: 4

hacik
Myslim, ze George je skor Juraj ako Jozef. Ak v nazve kostola bol niektory zo svatych, tak to nevyzera na protestantsky kostol.
26.06.2013 - 23:19
Markoff
s tym jurajom budes mat pravdu, co sa tyka kostola neviem, mozem to mrknut, na wikipedii pisu ze je anglikansky co mi nic nevravi, sudil som len podla vyzdoby ze tradicne protestantske su jednoduche, zatial co katolicke vycackane, ak by bol katolicky bola by to svetla vynimka ale ako pozeram wikipediu nemaju v tom jasno ani oni sami kam to vlastne spada, nemam chut to riesit, idem spat
http://en.wikipedia.org/wiki/Anglicanism..
26.06.2013 - 23:35
idlopo
K tomu chramu. Hore nevedu schody ale taka klukata cesta, ktoru si videl mozno pod sebou ked si isiel tym vytahom a myslim ze si aj nou isiel dole. Chapem ta mna to tiez ma vytocil ten poplatok za vytah. Inac preco si si nepozical motorku a mohol si v pohode obist ostrov a nasiel by si aj durionovu farmu. Tiez tvoja priatelka sa mohla vyblaznit v obchodakoch na persarian Guerney, kde je jedno z najznamejsich hawker center. Samozrejme ale drahsie ako ine.
28.06.2013 - 23:42
Markoff
co som pocul o Malajzii su tam narozdiel od zvysku SEA striktnejsi vo vyzadovani dokladov pri poziciavani motorky a aj tie ceny za pozicanie nie su extra terno (od 25R/250THB), a ako pzoeram uz si to clovek ani nevykompenzuje na lacnom benzine ktory byval za polovicne ceny oproti Thajsku a aktualne stoji vraj nejakych 2.7R/27THB co uz nejaky velky rozdiel oproti 40THB v Thajsku nie je, takze ale v zasade by to pozicanie malo vyjst o trocha drahsie ako v Thajsku (kde su motorky za 130-170THB za automat), popravde mi to pozicanie nejako zvlast nechybalo (kedze som nad nim nikdy v MY ani neuvazoval), ale samozrejme ze by som si rad zajazdil a mal slobodu kam zbehnem, mozno niekedy v buducnosti

tou cestou od chramu se sli dole a pri nej nasli ten pootvoreny sklad ktorym sme sa dostali zadarmo k pagode a normalnym schodom skrz komplex
29.06.2013 - 08:59
Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.