Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Thajsko - 17.5.2011 - Kanchanaburi - Hellfire pass a Sai Yok Noi vodopad

Azia - 17.05.2011 - Markoff

Ako som bol za ostnatym drotom thajskej armady, spadol na skale a zranil sa, skoro zabludil v dzungli, stretol davy u vodopadu Sai Yok Noi, nabehol motorkou na drevo a 2x mi na nej dosiel benzin.

V noci Kanchanaburi nesklamalo a ako obvykle slusna kosa na zakrytie so stisovanym fanom a asi prechladnuty. Okolo pol osmej som sa vymotal kupit si na ranajky v 711 kolac a zaliat kavu este od Mareka. Nasledne som chcel spravit prieskum cien v pozicovniach kedze platit 120b za moto ako minule sa mi nechcelo (ked na Phangane par metrov od cestovky bola bez zjednavania na den za 100b a to je prosim pekne ostrov), severne od ubytka vsetky pozicovne zavrete este okolo osmej, otvorena nanajvys jedna par metrov severne od 711 kde mali tiez napis ze su Mek&Mee ako rovnaka u ubytka odkial som mal moto aj minule.

Z druhej strany cesty na mna uz pracovnik krical ci nechcem motorku, tak som to vzdal a siel tam znova, vravel ze si ma pamata. Strategiu som nezvolil dobru spytat sa najprv po com je automat a potom prejst na lacnejsi a nasledne starsi typ semi-auto, ale rovno som povedal ze chcem SA, ze kludne aj staru na co zamestnanec zadrel ze 150b, tak sa pytam ci ako lojalny zakaznik nedostanem zlavu ci si nepamata kolko som mal minule, tak si bohuzial spomenul spravne a dal mi znova 120b a nemal som to uz chut riesit ked bola vacsina pozicovni este zavreta a chcel som vyrazit. Prilbu mali len jednu so stitom, ta sa mi nepozdavala, tak som vzal tradicne bez neho aj ked viem ze mi budu pri vyssej rychlosti slzit oci a sem tam narazi hmyz do tvare. Pracovnik mi tam este nalial liter benzinu, motorka ho na ukazovateli paliva vobec nezobrazila tak to bude asi dovod minulej zazracnej spotreby ked som tankoval 2-2.5L AFAIR a v pohode zvladol 160km a stale mal rezervu. Ked som videl ze mi tam dal liter benzinu chcel som na cerpacke dat len cca 1.5L nech usetrim a nevraciam im ju s mojim benzinom, ze to teda snad vyjde pri rekordne nizkej spotrebe (velka cast cesty rovina, az v zavere nejake kopce). Motorku som mal snad tu istu co minule semi-auto Honda Wave 100ccm s tym ze na moje prekvapenie jej teraz fungoval rychlomer aj pocitadlo km, co je uz nezvyk pre mna u pozicovni. Ked som si to niekde na zaciatku Kanchanaburi uvedomil mal som 26736km.

Na cerpacke Shell som narazil na obvykleho thajskeho zlodeja ktoremu hovorim u stojanu N95 ze chcem N91 ktory som narychlo nevidel na co on ze ok ok, ze N95 je lepsi (hlavne drahsi o cca 4b na liter) a ten idiot mi natankoval samozrejme N95 aj ked som mu zopakoval asi 4x ze chcem N81, takze som za oznamenych 60B (v TH ci skoro vsade v SEA na cerpackach vacsinou tankuje obsluha s tym ze stojany maju kalkulacky s programami kde sa da zadat bud pozadovane mnozstvo litrov alebo penazi a stojan vyda presne tolko bez strazenia pocitadla) dostal 1.46L miesto cca 1.62L co sa neskor ukazalo byt podstatnym rozdielom.

Cesta smerom k Hellfire pass nezazivna po peknej thajskej dialnici som siel zvacsa 70kmh (podla rychlomera otaznej presnosti), obcas 90kmh, obcas menej a nepostretlo ma nic zaujimave, ziadna nehoda, zvierata ci zaujimavy vyhlad. Hned na zaciatku po par km ma teda Tiger temple postavenu novu asfaltovu cestu (tam si presne nepamatam kde zacinala polna ked som tam bol pred rokmi ale zaciatok bol asi asfaltovy aj vtedy) alebo minimalne aspon velku branu v tvare tigrej hlavy s otvorenou papulou (aspon vieme kam (okrem vreciek "mnichov") ide to stale sa zvysujuce vstupne ktore je aktualne uz sialenych 600B, ked som tam bol v 2006 bolo uz vtedy vysokych 250B a po dokonceni specialnej rezervacie stale ani chyru ani slychu, vraj do kanonu s tigrami pribudol vodopad ktory si Cech Martin bol davnejsie omrknut ze je pohanany vodnym cerpadlom; ako tam niekto nechce ist kvoli zaobchadzaniu s tigrami, tak pre mna by bolo vacsim dovodom neist tam toto pazrave zlodejstvo). Nanajvys na jednej krizovatke maju trocha zmatocne znaceny Sai Yok Noi vodopad dolava, ale neskor po par metroch sa opravia ze rovno, tak som tam zastal a riadil sa tym ze idem cely cas po ceste 323 a siel rovno, z Kanchanaburi sa tam ide v podstate bez odbocenia stale po hlavnej a cestou spat akurat az v Kanchanaburi treba na krizovatke zmenit smer vpravo a neist rovno do Suphanburi. Cestou som si ku koncu pustil aj MP3 player, s vetrom to ale nejake velke terno nie je ale aj tak sa slo prijemnejsie a uzival som si s nim omnoho viac jazdu s tym, ze chcem dat urcite Mae Hong Son loop, je to zabava len sa vozit s hudbou aj ked pri vyssej rychlosti sa velmi krajina vychutnavat neda, tak radsej pomalsie aj s mensim vetrom do buducna. Jeden staly policajny checkpoint som presiel tradicne odmavanim policajta len so spomalenim.

V Hellfire pass som odstavil motorku s pocitadlom 26816km presne po 80km a rovno sa bez navstevy fajn bezplatneho muzea pobral na trat Zeleznice smrti pri ktorej budovani malo zomriet 16tis spojeneckych vojnovych zajatcov (hlavne Australcania, ale aj Holandania a Briti) pocas japonskej okupacie kedy stavali cca 450km usek do Barmy, menej zname je ze zomrelo taktiez 90-100tis lokalov ktori boli tiez donuteni im pomahat. Ludi nastastie minimum, dokopy mozno 4 male skupinky bielych ci cinskych turistov so sprievodcami a tiez audiosprievodcom na usiach, Cinania nezabudli tradicne pozovat pre fotky vsak cert to ber ze na kazdych par metrov zeleznice pripada jeden mrtvy a je to tam ako pozovat na cintorine ci v koncentraku. Tychto som coskoro nechal za sebou este u pamatnika za ktori su asi vsetci lenivi chodit (tam som videl poslednych turistov), takze nedosiahnu ani k tabuli Zakaz pokracovat dalej pre organizovane tour.

Ja som si pocuval oblubeny posobivy vojnovy soundtrack k Rescue Dawn, ale z minula som si pamatal ze som bol prechadzkou po trati (podstatne viac) pohnuty, teraz som nejako nic necitil len si vychutnaval tu prechadzku po trati osamote s bambusmi vsade naokolo sem tam sa zamyslajuc kolko muselo dat ktore miesto prace vysekat ho tam a ako dobre odviedli pracu ked niektore kamenne kaskady na zaciatku byvalych mostov stale stoja (otazne je nakolko vdaka restauratorom). Zmenit sa nezmenilo nic, nechyba kamenmi vylozene lozko trate kde su obcas (povodne?) brvna na polozenie zeleznic a kusok od pamatnika pri samotnom Hellfire pass nechyba aj kus povodnych kolaji.

Cesta na koniec k asfaltke ktora pretina zeleznicu mi ubehla rychlo, tam na druhej strane stale po mesiacoch bol natiahnuty ostnaty drot s tym ze tento usek je docasne uzatvoreny thajskou armadou. U budky na opacnej strane cesty tam posedavalo par thajskych predavacov a vykecavalo sa (minule to bolo prazdne uplne). Ked som uz tu nedalo mi to, v horizontalne natiahnutom ostnatom drote mali medzeru ze sa stacilo skrcit a dalo sa cez nu pretiahnut tak ked to maju takto ledabolo pro forma zabezpecene asi ich to az tak netrapi, pozrel som este ci ma nevidia Thajci za stromom a preliezol to (o plot sa mi zachytili bermudy ale za par sekund uvolnene). Tam som pokracoval po neupravenych zvyskoch trate kde oproti spristupnenemu useku prakticky zmizol kamenny zvrsok a tunajsi bol podstatne mensi s evidentne starsimi tmavsimi kamenmi, mozno povodnymi takze o spristupnenej casti s peknymi kamenmi nemam uz iluzie, no a dominuje zemina naokolo tak ako predosla cast je skalnata/kamenna. Taktiez je tu hustejsi les a menej svetla co na seba nedalo dlho cakat a zacali ma stipat komare a iny hmyz.

Ked som bol asi 50m od ostnateho plota s prehravacom na usiach vsimol som si u neho stat jedneho z predavacov (?) ako na mna mava a naznacuje mi ze tam nemozem ist, naco som mu s usmevom ukazal ukazovakom jednotku a pred seba ze sa chcem pozriet len kusok (co by som asi nepochopil ani ja ale nenapadlo ma ine gesto) a pokracoval dalej, naco to Thajcan vzdal a zmizol od plota. Pri thajskej/azijskej stadovitej povahe s potlacenym individualizmom a slepym posluchanim prikazov bez zamyslania som sa ale bal ci nezavola policiu/armadu a neuda ma tak s tymto vedomim som si chcel pozriet naozaj uz len kusok. Ak by ma nevideli tak si to prejdem urcite bez stresov aj dalej.

Po asi 150m zacinaju byt uz cez trat popadane bambusove stromy ktore vsak nie je vacsi problem prekrocit ci podliezt, takto neupravena trat s povodnym (?) zvrskom len so zopar starymi kamenmi posobi omnoho autentickejsie, rovnako neupravene okolie s hustejsou a tmavsou dzunglou. Nakoniec ma ale asi len po 200m donutili vzdat to nie popadane stromy, ale kombinacia strachu z privolania policie (nikdy nevies aki su Thajci udavaci) a hlavne v nepreriedenom poraste s neustalym tienom na trati hojne rozsirene komare/hmyz. Po chvili som sa vratil k ostnatemu plotu, teraz si uz preventivne zastrcil tricko a chytil bermudy aby sa nezachytili a za par sekund sa vratil spoza ostnateho plota a siel po spristupnenej casti spat k muzeu.

Od asfaltky ide rovny usek byvalej trate cez dzunglu a nasledne priesmykom Hintok cutting za ktorym je male udolie, kde trat pokracovala trojstupnovym mostom ktory schytal minimalne jednu bombu, ale vraj ho boli schopni za tyzden opravit. Tam este na konci vysekaneho useku Hintok cutting ma zaujalo nejake akoby kamenne ohnisko popri trati a pobral som sa preskumat skalu vyssie vedla tohto priesmyku s tym ze sa mi tam snad naskytne nejaky lepsi vyhlad pre fotky na udolie prip. samotny priesmyk alebo male udolie kde bol most. Tato cesticka hore na skalu po nestabilnych kamenoch nie je oficialna a prakticky ani vyslapana (vlastne neviem ci tam je vobec cesticka, ja ju vidim aj tam kde ziadna nie je ked sa mi to hodi :-)).

Hore tych par (10-15) metrov prevysenia som vysiel bez vacsich problemov (ako inak flipflopy a bermudy to istia) po uvolnenych kamenoch, zemine a skrz vegetaciu. Na skalnatom vrchole svahu ma vsak kvoli stromom vyhlad do udolia sklamal a taktiez aj smerom spat. Cestou odtialto s fotakom visiacim na krku (drziac ho obcasne jednou rukou nech sa nekolise a neudiera do hrude) a 1.5L flasou v druhej ruke som stupil na dost velky kamen, kde som narozdiel od malych podozrivych necakal ze sa pohne ale pohol sa, to som samozrejme stratil balans s plnymi rukami a smykol sa par centakov s tym ze som spadol pravou nohou (udrziavajuc stabilitu nech nespadnem cely) na kamene (ziadna hlbka okolo, len blby teren). Trocha som si oskrel ci skor buchol cast pod kolenom ktora trocha napuchla, oskrel troska pravy bok kolena, porezal trocha vrch chodidla kde mi tieklo trocha krvi ale po chvili zacelilo ranu, lava noha prakticky bez zranenia len s malou oskreninkou u chodidla a na pravej ruke trocha nacaty necht palca kde som ten kusok odlomil. Toto vsetko ma pri pade ani neskor nejako netrapilo, hlavne som pocas padu pozeral ako sa kolise fotak na krku aby som s nim nesvihol o nejaku skalu, ale tomu sa nastastie zazrakom nic nestalo (viac som ho buchol o skalu ked som sa splhal posledne metre v Ang Thong a mal ho hlupak na krku). Skalu som teda do priesmyku zliezol radsej uz inde strmsie ale po vacsich balvanoch ktore sa nastastie nepohli a pobral sa spat.

Kedze mi prakticky nic nebolo, nanajvys narazenina pod kolenom trocha stipe a porezanie na chodidle sa hned zacelilo zisiel som teda dole schodmi do mensieho udolia ktore pretinal kedysi trojstupnovy (trojurovnovy) most a zhruba v jeho polovici sa pobral uplne mimo povodnu trat smerom do dzungle, kde vsak bol vyslapany pekny zeminovy siroky chodnik a zaujimalo ma kam vedie, ci len kusok k nejakej vyhliadke na udolie alebo inde a chystal som sa nan uz ked som siel opacnym smerom este pred padom.

Cez chodnik je zriedkavo spadnuty krizom nejaky bambus z ktoreho visi pavuk, takze zase az tak frekventovany nebude a po chvili sa deli na viacero trailov a ako som postupoval dalej pribudalo viac krizovatiek s tym ze chodnik bol sice fajn, ale bez akehokolvek znacenia (samotna trat ma vyborny popis) ci uz cedulami alebo sprejom, koniec nikde v dohlade a tak som nevedel ci pokracuje dalsich 500 alebo 5000m a po par stovkach metrov to tiez v riadnom teple vzdal s tym ze ma ani nebavilo zhadzovat mensieho pavuka z tricka, dalsieho visiaceho na mne za pavucinu a este na tricku aj nejaku zelenu larvu.

Cestu spat som nasiel na prvy pokus, aj ked teda u poslednej/prvej krizovatky pred navratom do udolia k exmostu som zavahal kedze spravny trail vyzeral menej priechodne ako druhy ktorym som vobec nesiel. Zachytne body na tychto krizovatkach a trailoch nie su ziadne, cez les vedie len vyslapany chodnik obkoleseny jednotvarnymi bambusmi a inou zelenou takze to vyzera vsade uplne rovnako a krizovatiek je tam neurekom. Okrem tepla, nuloveho znacenia, ziadneho ciela nadohlad svoje zohralo ze na vacsine trate bolo ludoprazdno, tu uz duplom (napriek frekventovane vyzerajucim trailom) tak som nechcel pri tom jednotvarnom terene riskovat v tej spleti krizovatiek stratenie a zabijanie casu navratom (v najhorsom iste otazka par hodin ale radsej ich stravim inak ako bludenim dzunglou).

Zvysok cesty spat po trati prebehol nezaujimavo az na stretnutie s asi metrovym uzkym zelenym hadom ktoreho som si vyslapujuc vsimol asi meter predo mnou naco som sa ho zlakol, instinktivne uskocil, naco sa samozrejme zlakol aj on mna a uz sa aj bleskovo pakoval pod skalu takze ho nebol cas fotit. Nj, holt som sa nepozeral pod nohy ale sustredil na okolie, keby som pozeral do zeme mohli byt fotky. Neskor som videl uz akurat mensiu jastericu (velmi daleko velkostou od 2m varanov na Perhentian Kecil) a ked som dosiel k vynikajucim schodom hore k muzeu pobral som sa po trati este opacnym smerom. Tam skoro uplne chyba kamenny zvrsok, je prakticky len pekne machom porastena zemina s brvnami (prazcami?) kde tento usek po chvili (200m?) konci u nejakej asfaltky, tak tam akurat pofotena hneda stonozka ake su hojne rozsirene na Ko Phangan, kde som z nich zhnuseny ako z dotieravych zivocichov (tak ako som bol na Ko Tao z komarov, na Pulau Pangkor z opic ci Ko Chang z mravcov).

V peknom bezplatnom muzeu spravovanom Australcanmi som si chcel umyt oskreniny, ale ked som zistil ze uctuju 5B vykaslal som sa na to, posedel sa schladit trocha v premietacej sale a pobral sa na motorke spat. Tu som odstavil na hlavnej ceste po 20km (z Kanchanaburi do Hellfire pass som nameral presne 80km) u vodopadu Sai Yok Noi, kde vsak boli davy Thajcov, voda mi prisla spinavsia v jazierku pod vodopadom, no a hlavne sa vo vode cvachtalo velke mnozstvo prevazne thajskych deciek (s nafukovacimi kolesami/dusami) a k videniu bolo len zopar zahranicnych turistov. Pritom bol pracovny den a cas obeda tak ako ked som tu bol naposledy a vtedy to bola oproti tomuto oaza kludu. Neskor som si uvedomil ze je dnes asi sviatok lebo aj na barmskej ambasade mali vyvesene ze dnes budu zavreti co by davalo zmysel u vodopadu.

Ked neratam jedneho vola v meste ktory kasle na to pri odbocovani v meste mi dat prednost (ja 60-80kmh) na ktoreho som musel s oboma brzdami zabrzdit sa nestalo cestou spat nic tak zaujimave. Cez dva obycajne checkpointy prejdene bez problemov, potom este na tretom mieste zastavovali policajti mimoriadne tiez auta, ale nastastie ma pustili dalej bez kontroly cohokolvek. Neskor som sa nestacil uplne vyhnut jednemu konaru (cca 5cm priemer), vletel mi do motorky a zapichol sa do priestoru u pedalu zadnej brzdy s tym ze som pozeral ci mi nic netecie ale vyzeral ze nic neprerazil a nastastie sa nezapichol vyssie kedy by mohol dokoncit moje prave chodidlo. Cestou spat som uz videl len nejakeho chudaka taxikara v protismere zaflekovat pred blbymi psami na ceste ze sa mu zadymilo od kolies.

20km pred Kanchanaburi (26874km) mi zacala cukat motorka co nebolo nic take prekvapujuce ked som uz desiatky km siel s palivom podla ukazatela na nule (ten ukazoval nulu aj ked tam pracovnik nalial rano liter a az neskor ked som natankoval 1.46L pohla sa rucicka hore takze ziadne velke spoliehanie na jeho presnost), tak som konecne zistil na vlastnej kozi ako to vyzera ked dojde paliva (cukanie moto a nasledne uplne skapatie motora ktory sa neda nakopnut). Inak cca 138km (mozno trocha viac, nez som pozrel pocitadlo mohol som prejst 1-3km) na 2.46L benzinu v mierne kopcovitej krajine z mensej casti dava 56km/1L alebo 1.78L/100km. Takto som dosiel k nejakej osamotenej restike kde tak ako skoro vsade v Thajsku nechybaju vystavene sklene flasky plnene benzinom. Na frekventovanej hlavnej ceste som si teda zanadaval najprv na debila na Shellke kedy by mi vydrzal benzin dlhsie keby mi dal lacnejsi ako som chcel a odtlacil som motorku na druhu stranu cesty do restiky. Tam to uz videla polihujuca 40r predavacka so starsou matkou (?) s tym ze hned ci chcem natankovat a ze litrova flaska stoji 43B ako mali na ceduli. Ja som jej ukazoval rukou ze potrebujem len trocha, naco ona ze musim kupit celu flasu a pytala sa ma ci nemam peniaze zatial co to riesila thajsky so svojou matkou asi nieco o chudobnom farangovi ktory nevezme rovno liter ktory pre neho nic nestoji. Neskor som k tomu ukazovaniu pridal ze Kanchanaburi a jisip (20) co zase debatila s matkou (?) az to teda odsuhlasila a z litrovej flasky mi naliala dnu asi 3-4dcl (holt 20 zo 43 je velmi daleko od polovice (43/2=21.5) ked som cakal za moju 20ku polovicu flasky). Motorka samozrejme naskocila, ja som siel uz pomalsie, skrceny pre mensi odpor ze to snad uz vydrzi tych blbych 20km a sledoval kazdy patnik ako mi ubudaju kilometre do vratenia motorky.

Aj kvoli dochadzajucemu palivu predtym som zavrhol vsetky odbocky k jaskyniam na ceduliach, pristavu na rieke ci Death railway, ale aj keby bolo dost paliva nemal som ich povodne v plane a uvazoval som cestou do Hellfire pass ze sa na ne mrknem podla stavu paliva (nic ma nejako enormne nezaujimalo). Takto som dosiel do Kanchanaburi kedy mi pre istotu druhykrat zacala cukat motorka az definitivne zhasla oproti Shellke kde som rano tankoval priamo pred nejakou velkou predajnou motoriek. Tam som im vysvetloval ze potrebujem len troska na minutu jazdy ale odbili ma ze mam ist oproti na Shellku ze aj oni si tam chodia pre palivo, co by za normalnych okolnosti nebol problem ale v Thajsku maju myslim vacsinou min. nakup tak 50B a preto som uz aj predtym netankoval radsej na velkej cerpacke poctivo polliter ale dostal menej v restike, lebo na velkej by som musel zbytocny min. liter. Ochotnym predajcom som sa podakoval za nic, odtlacil motorku na druhu strany cesty s tym ze kaslem na to, uz to tych cca 500m dotlacim do pozicovne a ked budu hubovat ze som ju vratil uplne bez paliva (ked mi tam navyse rano naliali liter) tak im dam nejake peniaze. Vsimol si ma nejaky starsi Thajcan ktoremu som vravel ze nemam benzin, on ukazoval na Shellku za mnou, ja mu ze potrebujem len trosilinku spat do pozicovne. Nechal som mu teda motorku, potlacil ju, aj on zistil ze nejde nakopnut kvoli palivu, tak ju teda nadvihol na zabudovany stojan, otvoril a pozrel do nadrze, tam zblizka fukol a nakopol mi ju za co som mu mnohokrat dakoval.

Takto som uz siel posledne metre az sa predo mnou a dalsou moto rozhodol zastat nejaky pako s autom naco sme museli zastat aj my (som si isty ze nebyt toho blokujuceho debila uz to plynulou jazdou dojdem ten kusok) co mi samozrejme moto znova skapala a uz nesla nakopnut, tak som ju poslednych 200m do pozicovne dotlacil. Tam to videl pracovnik, ale bol uplne v pohode, siel rovno po moj pas bez kontroly motorky medzi cim som sa mu priznaval ze v nej nie je ziadne palivo, tak ju este chytil a pri parkovani bol schopny nakopnut. Tak neviem ci vie ako ju nakopnut ked v nej nie je skoro ziadne palivo alebo ako som ju tlacil a na konci este vytlacil do dvora pohlo sa palivo v nadrzi/motore trocha na este pouzitie.

Vecer vybehnute na nocny trh u ZSt, cestou nacapovana velka voda s tym ze som tam uplne zbytocne vhodil baht kedze tam bol este kredit od niekoho predtym, mal by som to nabuduce skontrolovat, da sa mat takto pitna voda zdarma. Na trhu som hned vyskusal smazene gule zo sladkych zemiakov, ktore su naozaj chutne a pripominaju trocha siskove cesto. Pre zmenu som chcel nieco ine ako obvykle prilohy (kari masa a ine druhy masa) z bufetu s ryzou, ale stanok s veg nudlami kde mavaju 4 velke hrnce a predavaju ich po 15b som nenasiel a nic ine ma nezaujalo (urcite nie tacky s ovocim, akoby susi po 5b za valcek (bezpocet druhov), pecivo, sendvice, sm kurata, gule ci parky na spajliach a ine smazene veci od vymyslu sveta, varene kukurice, zakusky (aj asi marcipanove v tvare ovozel), seafood, hrozno), az som teda skoncil u rovnakeho stanku ako vcera kde som si dal pre zmenu plastovu tacku s chicken rice ktore vyzeralo pomerne fadne len kuracie maso s uhorkou, vnatou a ryzou, ale davaju k nemu zagumickovany sacok s mierne pikantnou hnedou omackou (celkovo si domaci nechavaju nalozit jedla a vsetko do velkych zagumickovanych sackov ktore si doma bez varenia akurat preleju do misiek a hostia sa spolocne viac sackami, omacky k jedlam na tackach byvaju v malych sackoch), tak bolo rovnako ako sladkozemiakove gule chutne a mohol som sa pobrat spat do ubytka (cestou este vyzdvihnut vyprate tricka/nohavice). Pocasie mi dnes vyslo, cely den pekne teplo az ked som uz v Kanchanaburi v zavere riesil motorku spadlo par kvapiek a rovnako cestou z vecere, ale az do neskorsieho vecera ziadny skutocny dazd a aj ten bol slaby a trval len chvilu.

Naklady za 17.5.2011 CELKOM 341b (8.07EUR)
Jolly Frog GH SFR w sh BRW/EU WC, free wifi - 70b
711 120g coconut cream raisin bun - 15b
Mek&Mee Semi-auto Honda Wave 100ccm vr. 1L benzin - 120b
Shell 1.46L N95 - 60b (41.1b/L)
3-4dcl N91 20km pred Kanchanaburi - 20b (43b/l)
1.8L water refill cestou na trh - 1b
Trh u ZSt 8-10 sm guli zo sl zem - 10b
Trh u ZSt chicken rice s pik om - 15b
SD Book shop 1.5kg laundry - 30b

>> Novsi - Thajsko - 18.-20.5.2011 - Kanchanaburi
<< Starsi - Thajsko - 16.5.2011 - Bangkok-Kanchanaburi (1x update)

Komentarov: 0

Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.