Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Indonezia - 24.3.2011 - Pangandaran-Bandung-Bogor

Azia - 25.03.2011 - Markoff

V noci vstanie na vypadok prudu o druhej tak snad polhodinu strach ci nepride zemetrasenie alebo tsunami (to bude asi tym vecnym cucanim na japonsku NHK, na ostrovoch Chang/Jum/Pangkor som to neriesil, ostatne vsade ako tu mali okato varovne sireny a tabule, aj ked pravda tam to bolo na najblizsi kopec kusok, kdezto v P cista rovina) a pocuvanie vln (more hned cez cestu s prevysenim tak 1-2m a ja v bambusovej izbe, medzi nami len jeden rad stlcenych doskovych warungov na plazu), az som unaveny znova zaspal.

Vstanie okolo 530 na budik, predtym na modlitbu z minaretu a driemanie. Brana nezamknuta, takze bez preliezania otvorena, za slabeho poprchania prijemna cesta na bus terminal (hned vedla trhu, nie niekde 1-2km ako uvadza LP ze su dialkove busy) kde ma uz odnavigovali kde su info o busoch. Tam som sokovany nasiel vyvesene ceny (!) a o par minut dosiel velky AC bus ako som siel aj z Jogja s tym ze tu ma stat rovnako za 6hod miesto 8hod (aj ked sedim normalne a nie na motore za co som mal predtym asi zlavu, ale vzdialenost len cca 210km, JJ-SB ma byt min. o polovicu dalej).

O 614 odchod po tom co som prebehol este rychlo na trh pozriet ci tam nie je nejaky stanok s pisangmolen/siskami v SV rohu u terminalu, ale bohuzial ziadny, tak su asi len vecer ked ani skoro rano, ani na obed. Na ceste pred osmou dlhsie statie ma zastavke v Banjarsari u miestneho trhu, kde ma prekvapilo ze par metrov od busu mali pisangmolen navyse za normalnu cenu bez snahy odrbat, cudzincov tam vela asi nevidia tak vsetko pekne v indonezstine, na zaver sa ma nieco pytali co doplnili neskor o Bandung tak som im to odkyval asi ze tam idem. Komplet komunikacia bez jedineho eng slova, potesi ked to funguje, na jednu stranu ma aj mrzi dokonala znalost eng v MY kde clovek nema dovod prehovorit slovo po malajsky nech vynikne medzi ignorantmi bez snahy sa naucit aspon par lokalnych fraz. V buse pri kupe listka sa pytam kolko stoji a konduktor vytiahne listok s predtlacenymi 60kr, tak som sa zasmial a povedal mu ze na tabuli bolo tigapuludelapan ribu (38kr), tak ze ok, ci hovorim indonezsky a odkial som a ako sa mi pacilo v Pangandaran. To uz ake finty na blbych ukazovat listok pomaly s dvojnasobnou cenou pre toho kto si ju nezisti, zlodeji indonezski. V buse ale aspon nikto nefajci. Cesta zo zaciatku cez zarastene kopce s oparom ktore vystriedali neskor na rovine rozlahle obrovske ryzove polia, niektore kompletne pod vodou vr. chodnikov. Cesta inak kvalitna, vodic normalny aj na rovine narozdiel od toho sialenca zo Surabaya. V Ciamis (?) na stanici napriek zjedenym pisangmol neodolane v buse predavacom zabalenych smazenych malych kociek tahu (tofu) s pribalenymi chilli paprickami na prihryzavanie (pre mna zvyknuteho na Habanero (kupite v Metro) slabucke, niekedy musim skusit tie paprikove slzaky z army shopov ako korenicky :-)). Pri dlhsej zastavke na odpocivadle (kde som mal moznost vidiet v inom buse Budiman do Bandung pekne vyvesene ceny aj na okne) sa nezabudla do ulicky busu okrem predavacov dovalit zobrajuca chatra - muz s pokladnickou (charita/zbierka, len v ID tak snad necaka odo mna peniaze), muz lezuci stvornozky s vytocenymi nohami (obrna?), slepec s privretymi ocami a na predoslej zastavke nemohol chybat vyhravajuci gitarista. Uvedenych postihnutych mi moze byt luto, ale nie som tu aby som tu nahradzoval ich socialny system, to by som daleko nedocestoval. Ludova tvorivost tu nema hranice hlavne u znaciek chodcov ktore su v kazdom jednom meste ine - raz su to europski abstraktni panacikovia, zvacsa skor obrysy postav ci uz hranate, zavalite alebo neskutocne svalnate vysportovane, ale najviac ma pobavil nejaky kracajuci biznismen s kufrikom. :-)

Prichod do Bandung okolo 1230 s tym ze som chcel usetrit peniaze a pekne sa odrbal. Videl som totiz smerovu tabulu, vlavo jeden terminal pre busy na zapad (Leuwi panjang), vpravo na vychod (Cicaheum) tak som chcel vziat angkot (bemo) rovno od krizovatky k terminalu Leuwi panjang odkial maju chodit busy do Bogor. Na krizovatke som teda vyskocil, vzal angkot aj ked cosi vraveli ale nakoniec mi odkyvali ze tam idu. Takto ma odviezli asi 2-3km na inu krizovatku a tam ukazali na protismer ze na moj terminal chodia cervene angkoty (pri plateni ze 4kr aj ked real cena bude skor 2kr), tak prestup a ten ma tam dopravil, aj ked teta vravela ze ma stat duaribu (2000) tak si vodic pytal 3000 ktore som mu teda dal. Mal som ale ist radsej s busom na konecnu na Cicaheum lebo cervene angkoty spajaju tieto dva terminaly, uplne zbytocne som siel jednym navyse s tym ze oba boli predrazene zlodejskymi vodicmi.

Na terminali sice bolo viacero busov do Bogor, ale vacsina AC, ekonomi 2+3 snad len jeden, vnutri mi viac ludi povedalo ze to stoji za tych 130km 25kr aj ked som ratal s 16kr (podla starsej LP ci uz ani neviem coho, ale zodpovedajuco za tu vzdialenost). Nasledne pomale vychadzanie z Bandung s veltrhom v buse kde predavali okrem beznych napojov, tahu, cipsov a ovocia aj sisky v krabici ktorym som neodolal, nechybali aj pera, knihy, kliestiky na nechty, zavyjajuca mlada gitaristka a neviem co este, samozrejme ako je u tychto otrav peknym zvykom tak sa naschval postavia a opieraju o moje sedadlo, rovno o mna ci min. pri prechode ulickou kde musim mat aspon jednu nohu sa o nu suchaju, to ze pridrbany predavac s vrecom ovocia ho da taktiez vedla mojho sedadla aby pri vyberani ovocia na mna padal rozny prach a podobne. Jeden predavac mandariniek musel byt mentalne retardovany ako s nami siel snad polhodinu ci viac, dokolecka chodil spredu dozadu, hubu nezavrel a pochopit ze ked raz ludia kyvli hlavou ze nemaju zaujem, tak tu nic nepreda ked bude vyziapovat bez prestavky polhodinu - retardovany pako. Naozaj dockat sa v buse vzacnych par minut ticha ked sa medzi sebou bavili len pasazieri bez bliakajucich predavacov ci samozvanych spevakov bolo prakticky nemozne. Ako naschval som dal upchavky do usi prec z ladvinky pred par dnami a hudba k spuntom v MP3 aj druhom mobile mi dosla kvoli baterkam a energiu hlavneho som nechcel minat.

Do toho samozrejme v buse fajcenie zo vsetkych stran a vedla mna nechutny par celkom OK vyzerajuca max. 20r Moslimka s babom a vedla nej cca 45-50r nechutny spinavy zarasteny manzel ktory tam obcasne fajcil co som sa snazil fukat spat na neho a na nu ci mavat. Naozaj pri pohlade na nu som ju uprimne lutoval a pomyslel si ze kurvy v Thajsku ci Angeles (PH) su na tom lepsie, tie za to aspon dostanu zaplatene ked uz idu s nejakymi nechutnymi muzmi a nie su k nim priviazane do konca zivota svadbou, ktovie za kolko krav toto dievca predala rodina. Pri plateni listka mi zase konduktor ukazuje 35kr predtlaceny listok, pytal 30kr, tak som mu dal 25kr rovnako ako chalan cez ulicku ktory mi vravel cenu a ze tam ide este ked bol bus prazdny (aj neskor ini ludia 25kr), tradicne ziadny listok na potvrdenie.

Peniaze mi samozrejme tesne dosli kvoli obmedzenemu vyberu len 2000kr (chcel som vybrat 3000kr), ak by som vybral 2500kr tak je to v pohode (co ma nenapadlo skusit), teraz si to musim rozratat ci mi to tesne vyjde po zamene rezervnych 15EUR lebo vyberat z ATM nechcem kvoli poplatku (druhy vyber v mesiaci a v MY musim zase znova vybrat po prilete aby som mal ringity alebo zamenit nevyhodne). Oproti Jogja vyzera Bandung ako riadna diera, par modernych budov ale ulice celkovo v tragickom stave ala India na ktoru sa tato krajina dost podoba (hlavny rozdiel bude v cenach a ze sa tu daju najst aj pekne zeny narozdiel od asexualnej Indie). Posledny regulerny bus v Indonezii (nasledovat bude uz len bus na letisko) je naozaj vystiznou bodkou za Indoneziou, ist 130km po slusnej asfaltke 5.5hod (podla lokalov a netu/LP to malo trvat 3-3.5hod) to je mozne len v Indonezii, zlata zabrzdena India a Laos. Poslednych cca 25-30km sme sli krokom v bezdovodnej zapche, kedy som povodny optimisticky odhad z 3hod neskor upravil, ze by bolo fajn keby to boli styri, neskor teda aspon 5 az som rezignoval ze teda aspon 6 alebo nech dojdeme este dnes aspon do Bogor, ked uz bola beztak tma a lialo.

Som rad ze som sa nakoniec rozhodol pre vyborny Dieng na plosine Dieng, v Puncak pass nie je nic k videniu - par porastenych kopcov a medzi tym nasekany hotel na hoteli a milion obchodov, nechutne turisticke miesto, prakticky je to stvrt Bogor. Jeden usek s cajovymi plantazami vyzera trochu k svetu, ale aj tymi nie su porastene udolia ako v Cameron Highlands v MY, nevraviac o nadhernych terasach v Dieng ID ci Cordillera PH.

Prichod do Bogor za pretrvavajuceho dazda a uz za tmy okolo 1915. Samozrejme kedze sa mi dari tento den, tak vysadenie ala Laos niekde v prdeli u cesty so stankami a nie na terminali, ze vraj tam nejdu lebo pokracuju dalej (Merak?) a odporucili mi vziat angkot za 2kr ma vraj vezme na terminal. Tak som teda sadol do angkotu povedal ze chcem ist k terminalu a po chvili sa este radsej opravil ze radsej Botani square mall co je kusok severne od neho blizsie k ubytkam co som chcel pozriet (1.5km?) a maju odtial a letisko chodit busy DAMRI (WT 2/2011 cena 35kr (rovnako na Wikipedii k letisku CGK) takze len mesiac stary udaj oproti 55kr v starej LP, niet nad spolahlivu LP). Tam som sa chcel spytat ludi ci nevedia o nejakom lacnom ubytku ale znalost eng tragicka, bud mi odporucali nieco za 100kr alebo Firman z LP co som chcel checknut. Nakoniec som skoncil v rozhovore s jednym ojek moto vodicom ktory tvrdil ze Firman je len za 50kr a preprava 10kr, to snad nie je kompletny, vo vacsej Jogja som pred polnocou (a nie okolo 20ej ako tu) platil 3kr, este sa so mnou pustila anglicky hovoriaca trojica chalanov a baby, ale poradit nic nevedeli. Ojek to zjednat na 5kr nechcel a odporucil mi angkot linku c.6 ze chodi na Jalan Juanda na ktoru je kolmo ulica s Firman.

Po chvili rozmyslania ci to skusit najst peso ked studenti zadreli ze je to 2-4km som sa rozhodol vziat dalsi angkot. Ten ma odviezol na Juanda rovno k ulici ktorou sa ide dole k Firman, tam chlapec ze izba 75kr bez ranajok (najdrahsia izba v Kuta za 80kr bola aspon vr. ranajok), spytal som sa ci nevie o inom lacnom na co mi odporucil Abu pensionne. Dolu tmavsou ulicou som sa tam teda pobral po mokrych uliciach, vacsinu cesty radsej po vozovke nez rozbitom chodniku, nemienim sa dorazit. Po nejakom kilaku som dosiel k velkej krizovatke kde mi muz odporucal ze je lacne ubytko dole kopcom na zapad Gada sari ci tak nejako ze ma tam vezme ojek, ale chcel som najprv checknut Abu pensionne. Ten som po jednom spytani predavacky na bilik mura ci losmen mura nasiel. Uz zvonku docela pekne, ukazali mi cennik ze 90kr a ziadna zlava, bez ranajok a so zdielanou sprchou. Kedze sme boli v blizkosti stanice dufal som ze tam bude aj nieco ine, ale nic som nevidel (a ludia ma odkazovali len na Abu pensionne), pustil som sa do reci s ludmi v jednom warungu, ti vedeli odporucit jedine Abu pensionne a potom ze severne a cez trh vychodne je nejaky hotel, ale cenu nevedeli, ze si mam vziat becak (konsky povoz). To som po skusenostiach s lacnym Firman za 75kr (podla ojek vodica malo byt 50kr) a podla jeho pracovnika lacnejsim Abu za 90kr nechcel riskovat a siel teda spat do Firman ze na to kaslem. Vo warungu som dal do seba este nechutny predrazeny Nasi rames s kockou tahu, kockou tempe a malym smazenym zemiakom za 5kr.

Cestou spat na krizovatke som muzovi povedal ze Abu je drahy, tak ma presvedcil ze to ubytko dole ulicou ma byt za 60kr, vravel mi aj nazov, aj ulicu ale nakoniec ho povedal radsej rovno vodicovi angkotu. Ten ma tam ten 1-1.5km pomalicky s cakanim na pasazierov ktori nechodili odviezol dole kopcom. Tam na prvy pohlad dost otrasne vyzerajuce ponure ubytko len pre lokalov skor sluziace asi ako hodinovy hotel. Tam som sa teda spytal kolko stoji izba a recepcny zadrel 80kr co som sa podivil ci je kompletny ked Firman u zahrad stoji 75kr co som mu povedal, ze dam 50kr maximalne, ked povedal ze nje okamzite som sa otocil na opatku a siel spat do Firman. Ako som vychadzal z ich dvora tlieskaju na mna a volaju ze ok 50kr, tak som sa teda vratil, siel omrknut izbu kde bola dvojpostel s roztrhnutym matracom, celkovo spinave bez ventilatora povlecenia, k tomu pripojena spinava mandi, tak som si pomyslel ze aj 50kr je za tuto dieru velmi vela a fakt v takejto diere ochotny spat nie som (v tak zlom som asi nikdy nespal, stan v Khao Yai NP vyzeral lepsie).

Odtial teda peso spat do Firman ze na to uz kaslem. Cestu vsade lemovali stanky s jedlom, obvykly ID vyber mie ba(k)so, ayam goreng, tu pomerne hojne rozsirene prelozene palacinky a ine smazene blbosti, ale pisangmolen som nevidel tak som uz nic nekupil. Samozrejme som stihol este stupit do mlaky ktora sa mi pekne rozprskla na nohy az na hornu cast nohavic, tak uz so spinavymi nohami, mierne mokry od dazda (dazdnik som medzitym zbalil), unaveny a max. znechuteny z tohto mesta zlodejov (nekonecnej cesty busom a zlodejskych angkotarov v Bandung) s tragickymi moznostami ubytovania dosiel do Firman. Rovno povedal chlapcovi ze chcem izbu, zaplatil ju (75kr, jedno z najdrahsich ubytiek z celeho tripu), ked som do nej vosiel mierne sa zhrozil - popraskane spinave steny obcasne s droliacou sa omietkou, navlhnute, stary stolik so spinavym obrusom na nom zapraseny maly ventilator s az jednou el. zasuvkou pren, dvere na jednoduchy stary kluc (Central GH v Bangkok je oproti tomuto 5* hotel), tak ale jebal to pes - postel vyzerala mat ciste povlecenie a aj kachlickova podlaha nebola az tak spinava. Oprasil som teda postel a pozrel na zemi male mravceky (?) ze snad nebudu v posteli. Do sprch s tureckym WC kde vsak maju hlavicu/bateriu (!) som si siel aspon oplachnut vedierkom nohy, od pracovnika vypytat plachtu/deku a neskor ked som si vsimol wifi router a nasiel v mobile zabezpecenu WPA siet tak aj heslo na co tvrdil ze ziadne nie je (co asi tazko, bez zadania sa neda pripojit). Na ukludnenie po najhorsom dni v ID a jednom z najhorsich z tripu som si precital aspon par stiahnutych SK clankov v mobile (obcas som zo seba sfukol mravceka medzitym) a pred polnocou sa pobral spat.

Naklady za 24.3.2011 CELKOM 166kr (13.87EUR)
Budiman AC bus 2+3 Pangandaran-Bandung 0614 - 38kr (fan 34kr, dosiel AC)
Zastavka Banjarsari 6ks pisangmolen - 3kr
Ciamis stanica v buse 10 fr kociek tahu s chilli - 2kr
Angkot v Bandung - 4kr
Cerveny angkot na Leuwi panjang terminal - 3kr
Fan ekonomi bus 2+3 Bandung Leuwi Panjang-Bogor via Puncak 1347 - 25kr
Hana 6 vacsich sisiek s posypom v skatuli - 5kr (na obale 6kr, ziadna gramaz)
Angkot od busu k Botani square mall - 2kr
Angkot Botani square mall k Firman pensionne - 2kr
Nasi rames tahu tempe a sm zemiak - 5kr
Angkot od krizovatky u stanice dole asi 1km - 2kr
Pensionne Firman single fan room w sh BR/sq WC, tea/coffee w/o bf - 75kr

>> Novsi - Indonezia - 25.-26.3.2011 - Bogor-Jakarta CGK letisko, Java (2x update) + fotky
<< Starsi - Indonezia - 21.-23.3.2011 - Pangandaran, Java (2x update)

Komentarov: 0

Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.