Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Indonezia - 16.3.2011 - Jogja (Yogyakarta)-Magelang-Wonosobo-Dieng, Dieng plateau, Java (1x update)

Azia - 16.03.2011 - Markoff

Rano nevedel spat (plus urgentna navsteva WC, snad 2.x v Jogja, nijak casto ale nezvyk, mozno to bude tymi cokotycinkami od ktorych si odvykol zaludok), tak vyuzil skore vstanie na ranajky na Malioboro kde su skoro rano lacne stanky s jedlom ktore cez den nahradia blbosti a len drahsie, tak do seba hodeny Nasi Ramus (smazene vajce, lisovane tempe ktore mi v tejto podobe chuti oproti smazenemu, evidentne vela podob, vela sambal a uz ani neviem co s ryzou) a odtial na net. Dnesny plan - bus c.4 ma Giwangan stanicu, odtial Magelang, odtial Wonosobo, odtial Dieng na Dieng Plateau a najst ubytko a porelaxovat tam v 2000mnm snad v mensej dedine s malo turistami.

Po prichode na Giwangan terminal zistenie ze v noci pri prichode ma vysadili len u vjazdovych bran, preto sa mi to zdalo male, vnutri normalny terminal s mestami oznacenymi nastupiskami, kde ma ludia odnavigovali na mensi bus do Magelang. Po rychlej ceste mestom po polhodine nakoniec cakanie na inom terminali (Jombor?) v Jogja, mohol som ist rovno nan aj ked by to z Sosrowijayan vyslo asi podobne. K pohodliu prispieva nepretrzite fajciaci vodic odkial som si teda z miesta za nim presadol k nastupnym dveram (samozrejme otvorenym, obe miesta kvoli noham) kde aspon prudi spinavy vzduch od aut (vivat EK, nespominam si na krajinu so spinavsim ovzdusim celkovo, mozno CN konkuruje), aby si v nich zapalil konduktor. Fajciace smradlave hovada, zlata EU a Legazpi na Filipinach (snad jedine miesto v Azii co som navstivil so zakazom fajcenia na verejnych priestranstvach (snad to dojde aj do EU kedy je uzasne zdrave kracat po chodniku za nejakym dymiacim kominom), aj ked toto vcelku nie je problem PH narozdiel od takeho Turecka co bola po pamati asi najhorsia krajina na svete s tymito fetakmi). Snad si rehabilitujem pluca na vysine/plosine/planine (spravny preklad plateau, anyone?) Dieng. Prichod na terminal do Magelang 0920, tam hned nadhanaci zase na vacsi bus (nie plna velkost ale vacsi nez minibusy) do Wonosobo ktoreho odchod po 5 minutach.

V dalsom buse samozrejme zase dvaja skurveni fajciari a uz tu mam z toho spinaveho vzduchu vsade (to vravi niekto kto nema ziadne problemy v Bangkok kludne pri tyzdnovom pobyte) a skurvenych fajciarov stiahnute pluca (doslovne), ze som sa bal ze dostanem astmaticky zachvat (predtym prvy a posledny asi pred 20 rokmi). Nabuduce dalsieho fajciara uz asi fyzicky napadnem ak to okamzite netipne, ak zacnem pri zachvate vracat pojdem ho otyckovat, prasce jedny smradlave.

V buse neskor zacal konduktor vyberat peniaze na listky, predo mnou si sadla mlada pekna baba s baglom v bunde a satkou cez usta (asi z motorky, pripomenula mi trochu Indku z ER (Neela?)), samozrejme bez satky cez vlasy a tukala SMS na androidovom Samsung takze nemoze byt blba (nie ze by bol Android tazky na ovladanie, ale pozname komunistickych uzivatelov Apple), vyzerala ze ide tiez do Wonosobo (nez si dala dole satku cakal som ze to bude nejaka JP/CN/korejska turistka aj ked vidiet taku cestovat osamote by bol unikat ktory sa po Halong Bay uz asi nebude opakovat pri stadovitom zmyslani Azijcov, dost ze je rarita vidiet samotnych chalanov) tak schvalne pozeram ze platila 14kr ako uvadza Wikitravel. Dojde za mnou blbecek, tak sa ho pytam ci je Wonosobo 14kr, on ze nie samozrejme bez eng, ukazal mi tri desattisicovky co som sa usmial ze no to iste (ked 38 ma stal 8hod bus zo Surabaya do Jogja snad 400km a tento je mensi len na 2hod a par km), ze to je 14-15 nech neklame a dal som mu 15 co som mal a on ze nie a ukazoval na 50tku v penazenke (stotisicky mam v inom oddieli nech neprovokuju), tak sa po chvili vratil a ukazoval len dve na prstoch. Dal som mu po vrateni 15 teda 50ku, vydal mi len 30 a cakal som na zvysok a frflal, cestujuci na neho a mna pozerali a usmievali sa na akeho problemoveho zapadniara co sa nechce nechat okradnut narazil. Zatial co tam postaval a venoval sa inym som sa naklonil k babe rovno predo mnou ci hovori eng (vraj trochu) a ci teda ide do Wonosobo (spravny odhad) a uz som sa len spytal ci je to 14 (ako som videl), co mi potvrdila ked som povedal ze som zaplatil 20 a ukazoval na konduktora co si nas medzitym vsimol. Tak som za nim naciahol ruku s gestom nech mi vrati peniaze ze cakam 6kr spat, co mi s nejakym frflanim dal hned spat, lebo vedel ze kradne (tak ako napr. zmenarnik mag s kopcami bankoviek v Kuta (pred cim varuje aj LP), ktory ma vsak skusal okradnut o 200kr na co som dosiel neskor na izbe a vratil sa do zmenarne nasraty po peniaze, ktore mi dal spat).

Zlodeji jedni zlodejski, kym tu:
1. nezakazu fajcenie v busoch (resp. to nezacnu dodrziavat),
2. nezrusia dvojite ceny,
3. nenaucia sa anglicky a nebudu mat eng aspon u terminalov (busy/ferry kde ani unikove vychody ci zachranne vesty nic v eng, nastastie tie napisy vidim na kazdom rohu tak viem ze vstup je Masuk, vychod Keluar, listky Loket) a pamiatok (pytaju dost velke vstupne tak cakam nejaku navigaciu a eng popisy a potesili by absentujuce skapate krysy),
4. nespravia nieco s ovzdusim,
5. nebudu mat vsade min. v dopravnych prostriedkoch (doprave) transparentne uvedene ceny -

ODPORUCAM DO INDONEZIE NECESTOVAT, neviem to zdoraznit viac, jedna sa o najhorsiu krajinu z tohto tripu (to si myslim s chladnou hlavou aj o par dni neskor ked prispevok znova editujem z Dieng), nezasluzia si nase peniaze (par fajn miest este leto nerobi, take najdete vsade). Vsetky uvedene podmienky splna napr. Malajzia s rovnakym jazykom a prakticky rovnakou kuchynou a vacsinu (snad na bod 2) aj zvysne krajiny SEA ktore ID predcia, snad len Laos ma este dost problemov. Ak mate problemy s dychanim kvoli ovzdusiu v Bangkok (co ma kopec ludi), tak v Indonezii sa budete dusit min. pri presunoch aj bez fajciarov okolo (ak nebude bus uzatvoreny AC kde sa pripravte na rybicky).

Do Wonosobo na terminal sme prisli zhruba 1135 po 2:15hod jazde pocas ktorej sme vystupali vyssie uz na zaciatok plosiny a je pravda ako som cital ze to ma byt zahrada/obilnica Indonezie, naozaj uplne vsade po udoli aj kopcoch nasadene vsetky mozne plodiny okrem inych cajove plantaze, kukurica, ryza a kvantum dalsich, castokrat pre mna neidentifikovatelnych, velmi pekny pohlad pripominalo to tam trocha famozne terasy na Halsema highway medzi Sagada a Baguio, potesujuci pohlad, aj vzduch za jazdy trocha chladnejsi (Wonosobo ma byt asi 900mnm) tak bolo hned prijemnejsie, len obavy ako potom bude v Dieng (2100mnm?) ked uz tu siel chladny vzduch zvonku, ale ked sme spomalili tak bolo stale fajn teplo, vsetci lokali v sortkach a trickach, flipflopy sa nosia vsade v Azii aj v chladnych velkych nadmorskych vyskach takze podla nich sa teplota neda posudzovat. Na terminali som sa odzdravil s peknou babou co mi povedala tu skutocnu cenu a spytal som sa nejakeho pracovnika co tam organizoval prepravu na Dieng.

Povedali mi ze mam cakat, asi po 5min dosiel dalsi vacsi bus a nie ako som cakal ze do Dieng budu chodit nejake male ala bemo, tak sa pytam po indonezsky ci Dieng a kolko je cena (berrapa rupia ze ci osemtisic delapanribu), chlapec odpovedal nieco po indonezsky dlhsie co zakoncil duaribu (2000) co je prilis malo co mi docvaklo ze je to MHD po meste na zastavku do Dieng. Chalani v buse inak priatelski, pokrikovali po dievcatach na ulici, uz vo Wonosobo prijemne jednoduchsie ulice mensieho mesta, usmievajuci sa horski ludia/deti s opalenymi licami, aj dve starsie zeny 50-60r sa ma pytali v MHD anglicky kam idem, tak samozrejme ze Dieng, jedna aj ze ci som lonely tak som jej opravil anglictinu ze som alone, not lonely (uz som toto raz niekoho opravoval, rad quotujem De Niro z Heat :-)). Asi po stvrthodinovej jazde ma vysadili u ineho busu kde uz pokrikovali ze Dieng, tam ma posadili rovno dopredu vedla vodica nech mam viac miesta (a nevidim mozno kolko platia lokali za mnou). Teda prestupy famozne na ziadny bus som necakal dlhsie ako 5-10min ci sa jednalo o 4ku v Jogja, bus do Magelang, Wonosobo, MHD vo Wonosobo alebo Dieng.

Po nejakom 10min cakani v buse sme sa zase vacsim busom uz pobrali do Dieng. Na to ze to ma byt 2100mnm ziadne prudke stupania, ktore zacali az ku koncu s malymi serpentinami. Inak sme sli cez male dedinky, ludia na mna aj pozerali, nikde ziadni turisti, potesujuci pohlad oproti nechutnemu Bali (budiz cest Padangbai, ale aj tak). Velmi prijemny dojem z MHD aj celkovo z dedin co sme minali. Cestou zacala ohromujuca priroda resp. sceneria kedy takto nejako asi vyzeraju udolia na Halsema highway ktore som vsak videl len z dialky (z hrebena), tak tu naozaj na vsetkych svahoch skulturnena poda, nasadene kapusty, caj a vsetko mozne, nechybaju aj nejake rastliny pod foliou, krajina posobi mierne apokalypticky/prehistoricky (?) ci ako to povedat ked medzi takymito zelenymi terasami su plynule roztrusene rozne prirodzene vacsie balvany po svahoch, krasne.

No a po prichode do Dieng zacal Raj. V prvom rade stale prijemna mierne chladiva teplota v kratkom rukave a prichode po obede okolo 1330 po nejakej 1:15hod jazde. Tam som vystupil rovno na krizovatke od Wonosobo kde som si vsimol dve ubytka z LP ktore spolu susedia (v buse ma neupozornili ze sme uz v Dieng ale ludia vystupovali, inak ide bus dalej cez roztahany Dieng). V Dieng plateau homestay nikto vnutri nebol (navyse prizemie po otvoreni dveri chladnejsie nez ulica co neposobilo zrovna prijemne) tak som si akurat odfotil amatersku mapu zo steny a fotky sightov v okoli a siel teda vedla do lepsie posobiaceho otvoreneho presvetleneho Bu Jono hotel and restaurant ktore malo byt kedysi losmen (guesthouse, Pondok wisata by malo byt zase homestay po indonezsky takze sa treba pytat na tieto dva typy ubytiek - saja curi ... (ja hladam ...), bilik mura je izba lacna, warnet je ecafe a dalsie doplnit podla potreby ako bas terminal a pod.), tam som nasiel u televizora sediet nejaku babku a dedka okolo 65-70r (vraj rodina majitela) a este asi dvoch mladsich clenov rodiny, tak som na nich hned vybalil ze salam alejkum, co odzdravili (ale velmi popularny tento medzinarodny pozdrav nie je, skor selamat nieco za co sa pridava vsetko mozne pre rano, vecer aj pre odzdravenie), saja curi bilik mura a hned aj pre istotu ze cheap room, tak sli hore niekoho zobudit. Dosiel pracovnik co sa so mnou bavil miesanou indonezstinou s eng, ukazal mi rovno jednoduchu malu izbu na poschodi ktora vyzera cisto, ze toto je lacna izba a na moju berappa rupia vravi ze batpuluripu co som si nebol isty lebo neviem vsetky cisla tak este radsej po anglicky a povedal ze 40kr a uz si aspon pamatam sribu duaribu tigaribu batribu limaribu a viem naratat do 5 plus sepuluribu 10 a duapuluribu 20 (pulu je -dsat a ribu tisic, 35000 by bolo tigapulu lima ribu v preklade 30 5 1000 skladaju cisla, cisla by sa mi mohli hodit aj v Malajzii, toto ale tak ako v SK neplati pre cisla 11-19). Ribu je tisic, tu to vyslovuju skor ripu, celkovo maju dost iny akcent ako ked je rozpravam spisovnou indonezstinou, aj v buse mi museli na 3x zopakovat sepuluribu po mne ked si dovtedy mrmlali nejake spuluripu nespisovne a nebolo to delapanribu (8000) ako malo byt podla WT. Na male nakupy kolacikov na ulici sa oplati vediet 500 co vsak zacina lima a je jasne ze ten kolacik nestoji limaripu 5000 ani limapuluripu 50000 tak ak je to nieco ine zacinajuce lima je to 500, nepouzivam to, tak si to neviem zapamatat. Pri checkine mi este chlap ponukol moto tour po okoli, tak ak je cena zan tak vzdialena LP ID 2006 ako cena ubytka (pred 4 rokmi 30-35kr dnes 40kr), tak nad nim budem aj uvazovat, predtym stalo rovnako ako izba. Chlap mi nukal este ich restiku ale povedal som mu ze jem v lacnych warungoch bez studia menu. :-) (neskor som narychlo preletel menu a nevyzera to byt nejako extremne predrazene, Nasi goreng od 6kr, s telur (vajce) 8kr a s ayam (kuratom) viac) Indonezstina resp. malajstina je velmi jednoduchy jazyk na ucenie, cita a vyslovuje sa prakticky ako slovencina a v MY ho sice vobec netreba, ale naopak v ID je to s eng skoro ako v Cine takze tu sa oplati naucit frazy a slova, vdaka tej jednoduchosti, aj latinkovemu pismu z neho viem viac nez zo vsetkych predoslych, akurat v TH som bol schopny sa naucit nasobky pat (5-55B) za tie dva mesiace oproti tunajsim dvom tyzdnom, inak malicko v TH (do certa aj s tonovymi jazykmi).

Po ubytovani som sa siel prejst po hlavnej ceste lemovanej stankami, tam som sa pustil do reci s dvoma dievcatami a starsim muzom (vedel eng vcelku a tiez aj stredoskolacka sa ju ucila) co sedeli na lavicke a snad cakali na bus, tak sme precvicili eng, odporucili mi warungy cez cestu u ubytka, z lokalnych jedal ich vedeli napadnut len nejake oriesky 100g Kacing Dieng ci tak a ked som im precital z WT este dalsie jedlo Carica (obe C makko) tak ma opravili ze je to Karika, aj s anglanmi niekde ked raz pisu origos lokalny nazov a inokedy so svojou vyslovnostou a vyzeram ako blbec co som ukazal babe ze som to dobre cital ale na webe je to zle, ma to byt nejaka lokalna odroda papaje nalozena v sladkej vode, tak ako Kacing dieng ma sokli s cenou ze aj toto v mensej flaske je sepuluribu 10kr co teda nie su zrovna ludove ceny, ze to je snack.

Odporucit nejake lokalne normalne teplo nevedeli (warm nerozumeli a hot si mylili so spicy) tak som skoncil oproti vo warungu u tretieho na parkovisku od hlavnej uz u tradicneho Nasi ramus co je v podstate ryza s cimkolvek, zaujimal by ma rozdiel oproti Campur, za 5kr ju mali len s tahu a zemiakmi s longbean (dlhsie zelene valceky nakrajane), tempe ze je finished a rovnako aj sambal, uz do tychto warungov pri ubytku asi nepojdem - 1. nikto tam nebol, 2. vsetko finished a 3. najdem nejaky lokalnejsi lacnejsi, kde by to malo byt aj chutnejsie cerstvejsie lacnejsie a s dostupnymi surovinami ked tam maju velku frekvenciu lokalov.

Odtial teda obcerstveny po hlavnej dalej som neodolal konecne stanku ktory predaval dve veci, nieco co vyzeralo ako zemiakove placky (smazene tempe) a pre mna lakavejsie akoby male pirozteky (slava nebalene pecivo!), kde teda ze tiga (3) su za duaribu (2000) a vola sa to pisangmol co mi hned mohlo docvaknut co bude ked pisang je banan (vypadlo mi z hlavy ale v MY to bola prichut na kopci vyrobkov a taktiez v stankoch s roti canai mali aj pisang co je v podstate banana pancake, najpopularnejsie jedlo cestovatelov v SEA (spolu s fried rice a noodles)), tak velmi chutne kolace za rozumnu cenu plnene bananom (pisang) a boli este trocha teple. Odtial dalej po dedine, kde to teda pachlo konskym (?) trusom obcasne (aj ked nikde ziadne povozy becak). Po stranach cesty s chodnikom na velkej rovinatej plosine obkolesenej kopcami tam kde neboli domy nechybali polia a domaci na nich rucne pracujuci obcas v konickych klobukoch ala VN, casto v gumakoch, tak ked boli u cesty niektore zeny nahodene v bunde, v gumakoch zastrcene nohavice a prip. este ten klobuk a nejaky batoh na chrbte, chybala im uz len flinta aby patrili vzhladom k bojovnickam Vietkongu. Pocasie slnecne s oblacnostou, uz ked som sa pred obedom dlhsie vykecaval s trojicou na zastavke a nebol pod strechou padlo na mna zopar kvapiek a neskor aj pocas prechadzania.

Na hlavnej najdene netcafe, tak hned info ze su offline a cena batribu (4000) co som uz zhyckany teda cakal ze na dedine v 2100mnm kde stoji ubytko 40kr bude net za 2-3kr/hod nech je dostupny pre kazdeho, ale mozno turisticka cena. Neskor dalej najdene aj dalsie a rovno tiez bez eng vraveli ze su offline a ze 4000 co som im uz okomentoval s usmevom ze to je teda tidak mura (nie lacne, ako sa povie drahe neviem) ze by mali dat tak duaribu ci tigaribu za jednu jam, otvorene (buka) maju 24 jam, kazdopadne net je vypadnuty vsade. Po ceste som videl este reklamy snad na 10 dalsich homestay takze by tu nemal byt problem s ubytovacou kapacitou a cenami kvoli konkurencii, kedze ratam ze sa sem nechce trmacat so zopar prestupmi tej hrstke ludi co navstivia v Indonezii aj ine nez Bali, takze to tu asi velmi turisticke nebude.

Takto nejako vyzera raj - lacne ubytko, jedlo i internet, prijemni domaci, ziadni turisti, pekna krajina a prijemna teplota na osviezenie (na slnku), co viac si priat, pripomina mi to tu Filipiny ako som tu asi jediny biely a domaci su prijemni a pozeraju po mne a zdravia sa. Podobne je aj Kanchanaburi v TH az na turistov a domacich, aj ked ked clovek vylezie z turistickej stvrte trebars na veceru na trh tak su tam fajn a je to tam bez turistov poondiatych/lenivych jest tam kde domaci.

Po pokece u lavicky, precviceni indonezstiny v 2 netcafe a u kolacov, som sa zastavil dalej kde koncili domy u akejsi skoly (sekola) ci sport klubu (prichadzajuca zena kyvala hlavou ze to nie je sekola ako som sa pytal a spominala bedminton) kde ma zdravila stvorica mensich chlapcov, tak som s nimi trocha skusil precvicit eng a odfotil si ich, rovnako cestou spat chalana s babou a gitarou vedla ktorych hrali dvaja starsi muzi sach, tak small talk so vsetkymi, aj predstavenie mien (nama, som si zapamatal z checkin formulara, bohuzial tych mien som pocul za hodinu tolko ze bez sance, ak si aj nejake pamatam ako Andre, Rosamundo tak ho neviem priradit, jedine viem ze dvaja zo stvorice skolakov mali byt Ricky a Aldi a baba s gitaristom priatelom je Sity (New York, tak ta jedina sa lahko pamata)) a rovnako foteni a zdraveni dalsi ludia na ulici (dievcata iduce zo skoly napr. co som fotil s velkym zoom ale aj tak na dialku jedna zapozovala a ked som ich minal tak aspon hello how are you a ci idu zo skoly), zopar zabalenych mrznucich v deke zatial co ja v kratkych nohaviciach a tricku sa pytam ze co je na tomto prijemnom slnecnom pocasi chladne. :-) (asi ako skora jar, jesen, asi podobne terajsiemu slovenskemu na obed akurat s rozdielom tak 1900 vyskovych metrov :-))

V obchode potesili aj balene kolace po 1kr (vzhladom k velkosti stale tak 2-3x drahsie ako filipinske, kde su chutnejsie a cerstvejsie), menej banany kde babka zadrela ze jeden tiez stoji sribu (sripu, 1000) co je riadna palka (aj ked pravda bananovniky a palmy boli asi jedine plodiny co som cestou nevidel), samozrejme aj v obchode vsetka konverzacia s pozdravenim, spytanim na cenu, podakovanim a odzdravenim indonezsky. V zavere este pri ubytku tri deti na strome, taktiez nechybalo foto a zdravenie, maximalna socializacia s usmevom s ludmi na ulici ako keby som na niecom fical.

Excelentny prvy dojem z Dieng z prijemnych usmievavych domacich, pripomenulo mi to Filipiny a ako som tu za exota Torrijos, jeden z najlepsich v celej Azii (spolocne napr. s Don Det v Laos), za taketo dni sa oplati cestovat (ak si odmyslim doobedie). Po nakupe kolacov a dalsej trojdavky pisangmol odchod vegetit na ubytko kde sa pred 16ou spustil mierny dazd ktory vsak snad po necelej hodine prestal ale zacalo sa rychlo zmrakat a teplota ist rapidne dole (snad 20-30m vysoky svah s terasami a domami co vidim kusok od ubytka z okna ma hreben uz v hmle/oblacnosti a ta rapidne postupuje dole), na izbe mam ako prikryvku dve deky, jedno vacsie a dve mensie okna tak uvidime v noci, fan tu rozhodne na izbe nechyba, komare v takejto vyske asi tiez nehrozia, vzduch je v pohode (s tym som ostatne nemal problem ani v Cine v 4000mnm) a cisty. Na parkovisku vedla ubytka pocut decka hrat futbal (da sa aj sledovat z okna), do toho pocut premavku na hlavnej ceste, vyzera to tu na prijemne miesto.

Na veceru vybehnute do jedneho z malych stankov u cesty s cedulou Bakso a Mie ayam asi 100m severne od ubytka. Na ulici inak snad kazdy treti clovek zababuseny v akejsi tenkej deke (capice nemozu chybat ved je pod 20C), toto som teda inde nevidel, kde bolo chladno boli ludia proste naobliekani do rifli a bund. Dnu miniaturny dreveny warung s dverami plny lokalov (sami muzi) s az jednou volnou stolickou, tak asi draho a zle nevaria, ked su tam lokali, partia mladych odisla a tak som sa posadil (niektori sa dvihali hned ako som dosiel aby som mal kde sediet ked som sa rozhliadal a nevidel miesto) a objednal som si Bakso (v ponuke maju uz len Mie Ayam, rozdiel je len v masovych haluskach vs koceckach kurata a Bakso ma menej slizov a viac vody a blizsie k polievke, Mie ayam naopak) s tym ze sa so mnou s velmi zakladnou anglictinou pustil do reci starsi 40r (?) Jassir odkial som, odkial som dosiel, ze vychod slnka je tu uz o stvrtej a ako sa povie po indonezsky a ine veci co medzitym prekladal kamosovi Slmat-ovi ktory nevedel anglicky vobec. Do nudlovej polievky s masovymi haluskami som si po ich vzore z velkeho sacku vytlacil kopec nejakej chilli omacky (slaba cervena, ci co to malo byt, malo to na obale chilli ale vcelku bez chuti, zeby kecap? (nepliest si s rajcinovym kecupom s rovnakou eng vyslovnostou)) a hnedej (asi nie sojovka, dost husta sladsia) a bolo to chutne na zahriatie, este som tam s nimi samymi posedel po jedle co som este ochutnal z kosikov co tam maju k jedlu za 0.5kr na vyber tempe (vyzera ako zemiakova placka, nechutnal som), tahu (tofu v tvare smazenej gule) a tela co som nepoznal a bolo cosi sladke neidentifikovatelne neviem z coho, najprv mi vraveli nejaky dvojslovny nazov ale tela je jednoduchsie (I a E nezmakcuje v indonezstine). V zavere sa este chceli obaja so mnou odfotit ale v mobiloch mali biedne fotaky tak sme to skusali na xkrat aj priamo pod svetlom az boli spokojni s vysledkom (podla mna shit kvalita na zmazanie), na to dosla partia mladych chalanov co to videla, tak hned davove nadsenie ze sa chcu aj oni, tak som absolvoval photoshooting vacsi nez v Cine (chalani uz lepsie mobily tak tam sa dalo uz na to pozerat), no a ked sme skoncili nechal som nas jednym vsetkych odfotit mojim fotakom. Este aj obycajna vecera bola prijemna zalezitost a zazitok tu v Dieng.

Medzitym sa uz uplne zotmelo a cestou spat tych par metrov padal snad nejaky slaby snehodazd, holt 2100mnm, v mikine a nohaviciach ale OK (no a flipflopoch ako domaci) a vo warungu to bolo vyhriate sporakom kde varila jedina pritomna zena, co som si uvedomil az spatne. Po navrate do ubytka ma akysi pracovnik ci clen rodiny (35r muz cca) este pozval si sadnut na gauc pozerat nejaku lokalnu TV show, kym cakal na nasi goreng skusal aj konverzovat ale bez eng tazko tak mi ukazal aspon ze uhorka je temun (vyzera ze T je tu velmi popularne pismeno u jedla - temun telur tahu tela tempe teh), no a ja mu na to anglicky a gestom ruky ze idem hore do bilik (izby) ked uz zacal jest. V ubytku ma inak prekvapil za stolom sediaci starsi biely par ktory tam s nejakym sprievodcom dohadoval co chcu navstivit a objednaval veceru (odvazne Nasi goreng) a neskor na izbe sa mi zdalo ze pocujem este inych cudzincov, tak si pripadam menej vzacny, aj ked domaci ich tu asi vela nevidia podla reakcie pri veceri vo warungu (a poobede na ulici) a ak sa jedna o taketo starsie pary tie si najmu auto s vodicom, chodia vsade na tour a stravuju sa v ubytkach, takze interakcia s domacimi minimalna (=tourist) nez ked clovek (traveller) setri a spi obcas aj v ubytkach pre domacich (min. Losmen Jaya v Jogja napr.), ale hlavne cestuje najlacnejsimi prostriedkami a stravuje sa v najlacnejsich warungoch, tak je to naozaj lacnejsia skusenost na nezaplatenie (priceless).

Celkovo prvy den v Dieng na vybornu, este lepsie nez Padangbai a Gili Air, ktore su podstatne turistickejsie (z coho vyplyva asi aj spravanie domacich, ako ze oproti Kuta/Ubud mi prisli OK), no a tazko porovnavat more s 2km horami. Na doobedie s vyfukovymi splodinami a fajcenim lepsie zabudnut, busy z Jogja do Dieng za 34kr s perfektnymi prestupmi by boli inak OK. Den zakonceny asi 30 clankami z mobilu a konecne dalsich 60str The Sari shop, naozaj prijemna kniha na relax, mozem odporucit, vela sa v nej nedeje ale fajn citanie (tepli by povedali "pohladenie na dusi" :-)), sem tam aj na zasmiatie a pomerne tenka.

Naklady za 16.3.2011 spolu 102.5kr (8.57EUR)
Nasi remus, rano Malioboro - 5kr
DDnet 30min net - 2kr
Minibus 1 dvere 1+2 Jogja Malioboro-Giwangan terminal - 2.5kr (nedotovany, preto cena skoro ako lepsia Transjogja)
Bus 2 dvere 2+2 Jogja Giwangan-Magelang 0743 - 10kr
Bus 2 dvere 2+2 Magelang-Wonosobo 0925 - 14kr
MHD bus 1+2 Wonosobo terminal-Dieng zastavka 1142 - 2kr
Minibus 1 dvere 1+2 Wonosobo-Dieng 1207 - 10kr
Hotel Bu Jono single room w sh BR/sq WC - 40kr
warung parkovisko 3.od cesty Nasi remus tahu/tofu a zemiaky - 5kr
3ks Pisangmol bananovy piroh - 2kr
Coko a kelapa balene kolace - 1+1kr
3ks Pisangmol - 2kr
warung na hl.ceste krizom Bakso + gula tahu + sladke tela - 5+0.5+0.5kr

>> Novsi - Indonezia - 17.3.2011 - Dieng, Dieng plateau, Java
<< Starsi - Indonezia - 15.3.2011 - Jogja (Yogyakarta)-Kaliurang, Java (Gunung Merapi okolie)

Komentarov: 5

Klingacik
Markoff ahoj ake si pred cestov absolvoval ockovania resp. ake mas ? Dakujem ti za odpovede.
18.03.2011 - 16:02
Klingacik
Prepac povazuj moju otazku za bezpredmetnu. Nasiel som si Tvoju skusenost s cudzokrajnej :)))) Usmevne. A velmi napomocne. :))) Dik
18.03.2011 - 17:01
idlopo
Troska poopravim. Slovo bilik je malajzijske slovo a znamena nieco ako mensia izba. Ak chces povedat hladam lacnu izbu tak je to : saya mencari kamar murah - mencari citaj c ako nase makke a na konci murah to H sa nevyslovuje. Y citas ako j ale to vies. Curi myslim znamena kradnut. Myslim ze ta z toho pochopili ked si povedal rumah. Zvysok asi nedaval zmysel :-))
21.03.2011 - 17:38
idlopo
sepuluh ribu =10 000, 500= lima ratus
21.03.2011 - 17:49
Markoff
saya cari bilik murah je OK, akurat som zle vravel curi a nie cari, bilik viem ze je malajzijsky ale rozumeju aj tomu
23.03.2011 - 12:34
Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.