Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Indonezia - 15.3.2011 - Jogja (Yogyakarta)-Kaliurang, Java (Gunung Merapi okolie)

Azia - 15.03.2011 - Markoff

Skore vstanie aj bez budika, takze este pred siedmou vybehnute na Sosrowijayan kde som samozrejme neasiel ziadny stanok s Gudeg, tak vybehnute na Malioboro kde som si uz vsimol ze ho maju aj obycajne a vola sa to Nasi Gudeg co bola teda ryza s varenym vajcom natvdo (telur), tofu (tahu) a krecek (beef) a fajn mierne pikantnou omackou (asi sucast krecek), kedze som kupil najlacnejsiu verziu bez kurata (ayam) a co moze byt v komplet este viac uz ma nenapada (jackfruit?). Najviac ma zaujimal ten krecek, ale bolo to obycajnych par kuskov beef masa, nic zaujimave, zvysok bezne veci z inych jedal, teda tymto asi s uzasnymi lokalnymi specialitami koncim, nic zaujimave, Penang rules (kari mee, laksa...).

Po jedle odchod na zastavku Transjogja co nie su bezne zastavky busov ale vyvysene plosiny so schodmi a turniketmi s budkou, kde si treba kupit kartu, tu nasledne zasunut do turniketu ktory ju zozerie (uzasna logika nez by proste otvorili bez babrania sa s kartou) a tam cakate asi 80cm nad urovnou terenu kym dojde mensi bus kde sa vstupuje na rovnakej urovni bez schodov cez posuvne dvere, vnutri ma rozlozene sedadla po stenach a je klimatizovany, proste taka busova parodia na metro. Este na zastavke som povedal chalanovi ze chcem ist do Kaliurang tak mi hned poradil ktory busovy terminal to je (Condong Catur) a kde vystupit, prakticky hned aj dosiel bus 2A tak mi nan ukazal a este povedal aj sprievodcovi kam idem. Uloha sprievodcu mi nie je znama okrem zvukoveho znamenia zastavok kedze dvere maju automaticke a s peniazmi sa tam nemanipuluje, typicka azijska efektivita, dobra praca sediet v klima buse a akurat hovorit zastavky. Bus siel nasledne snad hodinu okruznu jazdu po celej Jogja a nie priamo ako by jeden cakal, tak som si ju mohol popozerat, naozaj pomerne rozvinute mesto s nejakymi skolami, na indonezske pomery ciste, dokonca som videl aj dve pekarne, kopec ecafe (2-3kr/hod) i mestsku ZOO. Taktiez na niektorych krizovatkach sa ludia zivia aj tancovanim s bicom na hudbu v tradicnych satach a nasledne od vodicov v autach/moto cakajucich na cervenu pytaju peniaze, obdobne ako samozvani gitaristi tiez na kazdom rohu (v buse zo Surabaya do Jogja nechybal aj rozpravac pribehov, samozrejme len v indonezstine, ktory tam bus obstastnoval stor dlhou snad 15 minut kvoli comu stisili OK video v TV), proste tu ludia zarabaju svojpomocne ako sa da, asi pomerne chudobna krajina. Ked si vezmem ze Filipiny vyzeraju obdobne chudobne, tak som tam takuto podnikavost nevidel, sice ludia v busoch predavali blbosti, ale boli slusni narozdiel od otravnych Indonezanov.

Na Condong Catur som vystupil rovno vedla terminalu, tam kopec klasickych bemo (ziadne vacsie ako medzi Mataram a Bangsal) minivanov s lavickami dnu, tak som si tam sam sadol a po chvili sme vyrazili s tym, ze vodic siel opacnym smerom od Merapi co zbieral ludi, ale neskor sme sa pomaly vybrali spravnym smerom, ludi vsak naberal a vysadzoval kazdych par metrov. Azijci su fakt enormne lenivi, niektori radsej cakali na bemo a zaplatili min. sadzbu 2kr za nejaky prejdeny kilometer ktory by mali davno odslapany keby necakali. Do cca 25km vzdialeneho Kaliurang po slabo stupajucej ceste sme teda dorazili po viac nez hodine (uzasna priemerna rychlost, asi na bicykli by som to aj s tym stupanim spravil rychlejsie, nevraviac o moto) okolo 9:30. Tam na konecnej s kopcom restik a velkym parkoviskom som odsledoval indonezky par ktory sa vybral k tabuli Lawa tour pod ktorym boli odparkovane motorky ktore tieto tour nukali, uz na nete som cital od Indonezana ze vraj pytaju az 100kr, ale niekto mi vcera vravel ze by sa mal dat ojek (odzek, moto driver, ta podobnost s ojeb nie je nahodna) zohnat za 20kr. Na tabuli tam mali fotky roznych dedin, aj Kali Adem, aj Kalikuning o ktorych som cital plus nejaky Bukit (kopec) ktory jediny rovno nukali za 20-30kr, zvysne vsetko ze 100kr. Siel som tam teda k pokladni vstupu do akoze nejakeho narodneho parku Gunung Merapi ci co tych par stvorcovych metrov ma byt, tam ma tiez ohromilo vstupne 20kr, tak som sa este odtial vratil spat k moto. Cenu do katastrofou postihnutych dedin kde tento rok zomrelo 353 ludi pri erupcii boli ochotni zo 100kr znizit len na 75kr, tak som sa na to vyprdol a siel do toho parku, aj ked mi povedali ze cele obidenie ma trvat vraj len hodinu, ale cert to ber.

Uz cestou do Kaliurang sa dala vidiet jedna z najnebezpecnejsich sopiek na svete Merapi, ktora je hore samozrejme bez zivota len so sopecnym prachom, ale na to ze od vacsej erupcie ma byt par tyzdnov ma prekvapilo ze dole bola porastena zelenou. Vrchol obcasne zahaleny v putujucich oblakoch, ale viditelnost vyborna a dnes som vystihol dobre pocasie bez dazda s fajn viditelnostou, toto mi pochvalili aj u pokladne ze vcera nejaki Holandania ci co videli prd kvoli oblakom. Este mi povedali ze mozem ist rovno vpravo na vystup na vyhliadku na Merapi alebo rovno k vodopadu a vratit sa. Cely tento park bol taktiez spustoseny po erupcii, vsade naokolo hole polamane stromy, minimalna zelen, chodniky rozburane zaprasene, vsade popileny kopec driev. Vodopad je relativne vysoky (15m?) ale vody minimalne, tak som sa pobral na vyhliadku. Samozrejme bez navigacnych tabul, ale tak su tam este pozostatky kamenneho chodnika a schodov, aj ked su cezen obcasne popadane stromy, obcasne cely svah fuc takze je spravena nova nekamenna trasa, tak som nakoniec vyliezol odhadom asi len 100-200 vyskovych metrov na hreben odkial uz bola vyhliadka na cele udolie a Merapi. Na vyhliadke sa tiez premavali kadu chvilu opice, ked som ich fotil tak niektore aj pekne blizko na mna vyskierali zuby, tak som sa uz tesil ze tam s flasou vody umlatim opicu, ale neodvazili sa ukradnut ani polozenu vodu kym som fotil, ani po mne skocit. Naozaj by si ludia mali odpustit naivne predstavy ake su opice neskodne, otravne zvierata. Vyhlad na Merapi som uz opisal, napravo sa dalo vidiet aj udolie so zrusenou krajinou, kde boli prepadnute svahy, totalne bez prirody hole stromy s hlinou resp. sopenym popolom, pripominalo to fotky po veternej spusti v Tatrach. Do toho v dialke na dalsom hrebeni pod Merapi zopar domov, pod nimi nizsie u nejakej cesty stanove mestecko (kde sa maju predavat tie suveniry a je tam uz z toho biznis), kde boli odparkovane nejake mini/busy a prudili ludia na motorkach a neskor pokracovali peso k sopke, ale o moc dalej nemohli byt pusteni a vyskovo asi nemali lepsi vyhlad nez ja dost nad nimi v dialke. Presiel som sa teda este kusok po hrebeni cez rozne dreva, nespevneny svah a vo flipflopoch som radsej pri mojom strachu z vysok radsej neriskoval vystup este kusok dalej po hrebeni na vedlajsi kopec vyssie a radsej sa uz pobral dole, co sa obislo bez vacsich problemov bez padu ci vacsieho smyknutia.

Na parkovisku milion restik s viacmenej identickymi cenami, nezaujimavou ponukou, tak som chcel dat dalsiu sancu (indo)mie goreng ale boli o nicom ako na Gili Air, obycajne instantne smazene nudle trocha ochutene zeleninou a korenim s primiesanim vajickom bez masa a inych ingrediencii, o nicom. Ak by som vedel indonezsky tak to tam nahlas starej babke skritizujem ako okrada ludi, bolo to sice lacne ale evidentne setrenie na surovinach a uplne o nicom v porovnani s prakticky rovnakod rahymi excelentnymi v Padangbai, ktore boli najlepsie co som mal kde bol aj kopec chutnej stavy. Vsade na ceduliach vycapeny este Es campur, ktory nikde nemali. Na parkovisku som sa teda spytal (ukazovanim rukou) ktore z 3 bemo je dalsie na rade a po chvili stania u neho si sadol a po mensom cakani sme odisli, zase len so mnou samotnym. Tentoraz sa cestou vodicovi nedarilo ani velmi zbierat pasazierov, takze slo poloprazdne, nastastie bez vacsich zastavok. Vodic mal kseft aspon z hluciku (13r?) skolaciek ktore sli zo skoly, ktore sa bali sadnut dopredu ku mne aj na lavicu oproti a mali z toho naramnu radost, vacsina z nich v satkach, niektore bez, mali by si ten islam ujednotit a prestat s tymi satkami traposit.

Cestou nic zaujimave, vodic ma vysadil u krizovatky kusok severne u smerovej tabule na Malioboro ze si tu mam vziat bus c. 4 (nie transjogja), ktory aj po chvili dosiel, obycajny shitozny neklimatizovany, tak som daval 2kr s tym ze mi snad este vratia ked cisty klimatizovany pekny Transjogja stal 3kr a este si vypytali 0.5kr, tak ten minimalny rozdiel v cene vobec nezodpoveda urovni. Ani sa narozdiel od Transjogja ktora nepostava a necaka na pasazierov nemali velmi k odchodu a neponahlali sa, ale zase to bola priama jazda a vysadili ma u Matahari/Malioboro mall a celkovo to bolo tak 1.5km, mohol som sa prejst radsej peso a poobzerat okolie keby som vedel ako som daleko. V obchodaku som chcel preskumat ceny vo velkom supermarkete Hero, kde mali vyssie ceny nez v malych poulicnych Indomaret ci Circle K (najrozsirenejsi Alfamart bohuzial nikde v okoli), tak tych smejdov podporovat nebudem. Odtial uz len cestou na net zastavene u stanku kde mali vystavene ovocie a robili Es veci, tak samozrejme Es rujak nehrozil, ale teta vravela ze ma Es buah a nejaka vedlastojaca baba mi ukazala zdvihnutym palcom ze Es buah je fajn, tak som si ho dal a je naozaj lepsi ako Es Campur. Narozdiel od neho nema prakticky ziadne zele a je to len lad s osladenou vodou zmiesany s roznym ovocim, takze fajn.

Na zvysok dna v plane nic (teda kupit vodu, vyzdvihnut pradlo z predrazenej pracovne oproti vchodu do ubytka za 5kr/kg, az neskor som nasiel v nasom gangu aj inu za 4kr a dnes cestou videl ze ceny zacinaju zvacsa na 2.5kr/kg normalne a hodit do seba nejaku veceru), zajtra asi odchod do Dieng na Dieng Plateau (plosine) najprv cez Magelang a odtial cez Wonosobo, kde by malo byt chladnejsie, nejaka pekna priroda (este to skonzultujem s recepcnym ci to ma zmysel a nebola tam pri erupcii do Magelang nejako poskodena horska cesta) a odtial do Pangandaran (resp. susedne Batu Karas) znova prekombinovane na plaz (ak by to bolo moc tak radsej Bandung), neviem ako na tom bude s cenami net (free wifi nikde nehrozi), tak sa ozvem asi potom az z Bandung ci rovno Bogor (na Puncak pass medzi nimi uz asi neostane cas) kde budem cakat na odlet.Ale celkovo vela dni nezostava ked zajtra je uz 16ho a 27ho rano mam odlet, takze 10 plnych dni okrem zajtrajska, rozmyslam ci sa nevyprdnut na tu plosinu (aj ked sa mi zatial vsetky navstivene pacili ci uz v Tadlo, Phonsavan, Cameron Highlands alebo Cordillera) a neist rovno do Pangandaran a odtial do Bogor, ale to je zase predsa len malo dve miesta na 10 dni, tak skusim asi zajtra tu prekombinovanu plosinu na schladenie a snad menej turisticky relax s tym, ze tri miesta (Dieng, Pangandaran a Bogor su tak akurat na 10 dni, Bandung len ako tranzit a na Puncak pass uz nevyjde cas a navyse jedna plosina/planina staci).

Update - pri odchode z kaviarne som si nevsimol ake bankovky davam, dal im presne 7.5kr a myslel si ze 10kr, ale vyriesil som to par ospravedlneniami, pak spraveny vacsi nakup v Indomaret a postahohanie dalsich clankov na neskor nech sa nenudim a tiez hier do mobilu. Na ulici pri stanici Pasar Kembang som sa stavil u stanku kde vcera a neodolal dvom Nasi kucing (kucing znamena macka, takze by to mala byt macacia ryza, nazov je odvodeny nie od zlozenia ale velkosti porcie prilozenej k ryzi :-)) ako vcera len tempe (myslel som si ze je to tofu, tak ale toto medzi masom, hubou a zeleninou chuti ok) k comu nam tam aj tak dali misu s pikantnou sambal omackou tak si vsetci u stolu kydli poriadne porcie, vyzera ze Indonezania maju radi pikantne. Pradlo vyzdvihnute pekne zabalene vyzehlene ciste, nemali mi vydat 500IDR mincu tak som im dal spat aspon 200IDR mince, s tymto by mohli prestat traposit, nemaju ziadnu hodnotu, tak ako u nas jedno a dvojcentovky.

Potom prijemmy pokec na recepcii resp. v lobby s 23r recepcnym co sa naucil eng prakticky sam pri praci, ze pochadza z Borobudur. Vravel ze v Dieng by mala byt pekna krajina ale vraj chladno 17-20C co mi az take chladne zase na 2000mnm nepride, navyse na slnku este teplejsie. Vravel ze chladno ne ostatne aj v Jogja, co mozem potvrdit kedze je tu prijemne posledne dni, nie na zdochnutie, tak ratam tak 25-30C, zaujimave ze ma na nete nikdy nenapadne pozriet pocasie, uz som si odvykol ako som stale viacmenej v teple a dazd ne mi tiez volny. Plus mi schvalil moj plan ist busom stvorkou na Giwangan, odtial do Magelang, odtial do Wonosobo a odtial do Dieng, ze priamejsia cesta neexistuje. Okrem ineho sme pokecali aj o Nasi anjun co ma byt pes a to uz teda odvodene od porcie nie je, ale jedna sa naozaj o psie maso, ma sa dat zohnat nedaleko od nas za nejakych 7kr porcia s ryzou ze vecer 17-20 cca len, on ho vraj obcas jedava ked pije (poctivy moslim co pije alkohol a zajeda ho psom :-)), tak ho mam chut skusit ked je tu tak dostupne a chvalil ho. Macacie vraj nemaju a nevidel som ho ani nikde v Azii.

K tomu psiemu sme sa dostali cez moje prekvapene konstatovanie ze som videl v Hero supermarkete plechovky s pork ktore by som v moslimskej Indonezii tiez zrovna necakal a on mi este potvrdil ze sa ma dat kupit normalne pork v restikach na Malioboro, tak tak sa veci maju v najvacsej moslimskej krajine na svete - alkoholom opiti moslimovia tu jedia psie maso, na hlavnej obchodnej ulici a supermarkete kupite prasacie a pri ceste busom vam pustia polonahe hudobne videoklipy. Menej uz potesila info ze vraj bezny plat v Jogja je tak 700kr co teda nie je ktovieco (60EUR) na mesiac. Este ma prekvapil info ze niekdr severne odtialto len 300m ma byt ekaviaren len za 2.5kr/hod, tiez mi to mohol povedat skor. Pri rozhovore ma este ponukol dvoma kusmi plneneho tofu (kus vraj stoji len 0.5kr) a chilli papri(c)kou, tak ja na oplatku aspon chrumky. Po prijemnom rozhovore a infe ze sa tu da jest lacno pes a ma byt ak lacny net mam zase chut zostat o den dlhsie ako to uz byva vsade posledny den pred odchodom, ale treba zdvihnut kotvy.

Jogja je ok pomerne rozvinute mesto kde sa da prechadzat ale nejako vela tu toho k videniu nie je a urcite by som ho v oblubenosti nestaval na uroven Padangbai ci Gili Air, ze ju treba naozaj vidiet. Ak ste fanatici do historie tak je mozno Borobudur zaujimavy, Water palace mozem odporucit, Kraton je shit a Merapi na pozicanej motorke moze byt fajn, inak to az take terno nie je.

Naklady za 15.3.2011 CELKOM 156.1kr (13.05EUR)
Nasi gudeg telur - 9kr
Transjogja AC bus 2A Malioboro-Condong Catur terminal - 3kr
Public bemo Jogja Condong Catur terminal-Kaliurang 0800 - 10kr
taman nasional gunung merapi vstupne+poistne - 15+5kr
Indomie goreng - 6kr
Public bemo Kaliurang-Jogja - 10kr
Bus c4 na Malioboro - 2.5kr
Es buah - 3kr
Ddnet inet 2hod - 7.5kr
Losmen Jaya SFR w sh BR/sq WC w/o bf - 60kr
1.5kg vypratie pradla oproti Losmen Jaya - 7.2kr (nemali vydat)
Indomaret 65ml nanuk Feast - 3kr
Indomaret 1.5l Club voda - 2.3kr
Indomaret 30g coko trubicky - 1.4kr
Indomaret 20g Top cokotyc - 1kr
Indomaret 18g Timtam Crush cokotyc - 1.1kr
Indomaret 84g wafer keju krim keksy - 3.8kr
Indomaret 75g paprikove kukuricne chrumky - 3.3kr
2x Nasi kucing tempe so sambal - 2kr

>> Novsi - Indonezia - 16.3.2011 - Jogja (Yogyakarta)-Magelang-Wonosobo-Dieng, Dieng plateau, Java (1x…
<< Starsi - Indonezia - 13.-14.3.2011 - Jogja (Yogyakarta), Java (1x update)

Komentarov: 2

idlopo
Neda mi: krecek-beef skin, tempeh su vlastne zlisovane sojove boby. Dostat aj u nas.
15.03.2011 - 17:31
Markoff
hej, len zalezi od formy, smazene tempe mi chutilo uplne inak (nechutilo teda vobec na Gili Air) ako take hnede zlisovane co krajaju na obdlznicky do roznych jedal vsade (Nasi rames trebars) ktore mam rad a pripominalo mi oriesky, ale dakujem za upresnenie ze sa jedna o sojove boby a mal by som sa tomu radsej vyhybat (alergia na strukoviny)
16.03.2011 - 01:49
Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.