Markoff's blog - dennik z Ciny 2011-2016 a cestopis z Azie 2010-2011

Indonezia - 12.3.2011 - Padangbai, Bali-Surabaya-Jogja (Yogyakarta), Java 2/2

Azia - 13.03.2011 - Markoff

V noci nezaujimava cesta, podarilo sa mi trocha spat, o 6ej nalodenie na ferry na Javu (otvorena paluba pre auta tak som zostal vacsinu v buse a na hornom poschodi normalna paluba s mnozstvom sedaciek) a o 715 na Jave (a spravne prestaveny cas len vo fotaku na 615 na javsky).

Cesta z pobrezia do Surabaya cez prirodu (velmi tropicky nevyzera, lesy europske a prvykrat aj dost vela kukuricnych poli, palmy sice stale ale bananovnikove polia ziadne a ryzove pribudli az neskor na pobrezi, kde sa pestuje dost aj cukrova trstina) kde bolo dost odstavenych pokazenych nakladakov, kde tradicne pre Aziu miesto vystrazneho trojuholnika vetvicky na ceste upozornujuce na stojace auto. Prve naznaky civilizacie odkedy som odisiel z Ubud k videniu vacsi obchod lokalneho retazca Alfamart (rozsireny asi ako 711 v TH, zvonku vyzera kvoli bielemu interieru ako lekaren, niektore su naozaj velke ako tri male vedla seba takze skoro supermarket), ale ziadna zasadna zmena oproti Lombok ci Bali. Stale len prejazd cez male dediny bez vacsich miest a hlavna cesta len jeden pruh pre smer.

Prve vacsie mesto Situbondo na tunajsie pomery dost ciste (nielen nazvom ale aj cistotou je to tu asi najpodobnejsie Indii, v Laose to boli male primitivne dedinky ale ciste a na Filipinach su Krestania ktori ludi naucili aspon hygiene plus tam mali zapadniari velky kulturny vplyv tak podla toho aj vyzeraju ulice, co sme sa bavili s nejakym Filipincanom tak v skutocnosti ani sami nevedia kto su ked boli 400 rokov kolonizovani a nejaka tradicna kultura za ten cas az na par malych izolovanejsich dedin uplne vymrela) na urovni s obchodnou ulicou s dvojprudovou cestou a kopiou KFC s nazvom CFC, zatial asi prve normalne vyzerajuce mesto (Kuta a Ubud su ubertouristy, zvysne boli malicke skor ako dediny a Mataram som opisal), snad sa to bude smerom na zapad zlepsovat tymto smerom. Cintoriny maju miniaturne hrobceky ktore vyzeraju ako u nas detske velkostou ci trosku vacsie robene pre trpazlikov urcite nezodpovedajuce ani vyske Indonezanov. Btw. vcera som z busu videl v Mataram prekvapujuco nalezite oplotenu krestansku budovu s velkym krizom, mozno minikostolik, Krestania tu maju byt najvacsou mensinou s vyraznym rozdielom oproti hinduistom.

V buse studovanie ze okrem chinatown, arabskej stvrte a par starych domov a trhov v tomto druhom najvacsom meste nema byt nic, tak planovana len parhodinova prechadzka po biznis stvrti s hlavnou ulicou Jalan Permuda, kedy by som chcel ochutnat nejake lokalne jedla (hlavne Rowan co ma byt nejaka cierna beef noodle soup ktorou su znami, vraj obdoba laksa, dalej Sate kelopo co ma byt snad grilovane maso na spajli v kokosovej omacke a Rujak cingur co je ovozel salat Rojak z MY s pridanym cingur co maju byt kusky kravskeho nosa? (cow nose, mozno nazov kvetiny/zel, mozno ozaj, co by pri tom mnozstve tunajsich stvornohych krav neprekvapilo)) co vyzera byt najvacsi sight a na konci ulice na Gubeng zel. st. by som rad chytil vlak Sancaka Sore o 15ej a dosiel nim vecer o 2030 priamo do stvrte s ubytkami u vlakovej stanice Tugu v Jogja, kedze vlakom to trva len 5.5hod takze to na nocny presun nie je a 8hod busy maju v oboch mestach stanice totalne mimo (v Surabaya ma vraj z 10km vzdialeneho terminalu k Jl Permuda jazdit lokalna MHD Damri za cca 3kr), v Surabaya nechcem na stanici stravit cely den, ani sa trepat hore dole na nu pri tunajsej MHD (hocikde inde snad az na Laos a mozno KH by to nebol dovod) a chcem vyskusat vlak ked mozem.

O tristvrte na desat (v skutocnosti 8:45 doplnene neskor) zastavka na jedlo na odpocivadle co mi vraveli asi 2 pasazieri po tom ako som len chvilu zacal pocuvat MP3 takze som nevedel presne co vravia, pri vystupeni z busu rozdal nejaky muz kazdemu vizitku nejakej restiky co som si myslel ze je reklama, ked som si tam oplachol konecne oci a tvar vsimol som si ze vsetci ludia z busu jedia ale nikde som nevidel nikoho pri bufete kde si nakladali platit, tak pozeram na dalsieho pracovnika s vizitkami len v indonezstine az som sa ho po vahani spytal ci je to kupon na jedlo a je naozaj zdarma co mi potvrdil. Nalozil som si ryzu, k tomu som dostal male kur stehno, dala sa vybrat este zelenina z polievky, smazene nudle (bez nicoho len priloha) a teply caj, tak potesili take neskorsie ranajky v cene. Rozozraty som mrkol este odpocivadlovy obchod s ok cenami a pokupil keksy (syrova prichut chutila prekvapujuco ako realny syr, potesi v Azii, kde su az na syry/maslo a cokolvek z kravskeho mlieka extra predrazene, rovnako salamy/sunka a EU pecivo je nedostupne resp. tiez predrazene, jedinou vynimkou je Vietnam kde je vsetko za dobre ceny) nech nejem v Surabaya tie lokalne speciality od hladu. Aby nas posadka utvrdila ze sa blizime k niekolkomilionovemu druhemu najvacsiemu mestu ktore je typicky asi liberalnejsie nez dediny hra nam videoklip s Mariah Carrey odetou v neglize alebo plavkach nasledovany Lady Gaga a ze moslimi su konzervativni a maju problem s nahotou, ludia z blizkeho vychodu by tu asi odpadavali ked u nich nemozu ani zeny soferovat co by tunajsi zivot polozilo na kolena vsade bez zien na motorkach, ten zakaz aut by uz tak tragicky nebol. Vychovavajte tu potom deti so vsadepritomnou skazenou zapadniarskou kulturou, hlavne ked moze mat kazdy internet v mobile, takze aj keby odstavili TV nepomozu si ked vsade fici Facebook a Youtube.

Bus naozaj zavratne tempo ala Laos ci India, o 12ej (11ej) zostavalo este 100km do Surabaya, tak uz vidim ze vlak o 15ej nestihnem a trhnem mozno rekord v dlzke busu na cestach ktory drzi snad sleeper z Indie s 18hod ci viac, tento uz teraz nejakych 18hod aj ked vratane dvoch 4+1:15hod ferry ale zase nie sleeper. Oproti predoslym ostrovom tu vyrazne viac zien nosi satku, chcel som napisat ze skoro vsetky ale potom ako naschval uvidim kopec zien bez nej, tak si tu kazdy vysvetluje islam po svojom, zjavne roznorodejsie ako v MY kde maju satku snad vsetky moslimky. Cestou sme videli jednu nehodu aj ked som si nevsimol nijaku moto ci auto blizko, len tam zena sedela na zemi u cesty a drzala si hlavu a okolo nej hlucik ludi, tak tu by som teda zraneny byt nechcel (spolocne s vyspelym Laosom a asi Kambodzou, v TH/MY ratam lepsi servis za cestovne poistenie ako SK zdravotnictvo), aj po tom co som cital ako Marek so Sasou chytili kdesi na vychode ID horucku dengue a profesionalite tunajskeho zdravotnictva.

Popri ceste k videniu aj dost stankov tak najznamejsie jedla by sa mali dat kupit za 5-8kr. Asfaltka na niektorych miest s dlhymi usekmi dier ze celym busom trasie ako na tankodrome, samozrejme som si nezabudol udriet nohu a neskor ked som si uz daval pozor tak zase hlavu (vdaka tyci na zavesy). Dopravne znacenie ci uz orientacne tabule alebo prikazove/zakazove tabule prakticky absentujuce, len raz za dlhy cas smery aj to len s mestami, ziadne vzdialenosti a cisla ciest, zlata MY/TH. Rovnako tak za cely cas v ID som videl snad len jednu predrazenu pekaren v Kuta a inak Nikde ziadne pekarne, tak ma vcera kolace v poulicnom stanku prekvapili. Teda takuto dlhu cestu busom nechcem znova tak skoro absolvovat, najradsej vobec, radsej prespat v Surabaya a ist zajtra vlakom nez znova do busu. Po ceste v dedine Karangketug vyhliadkova jazda snad 15-20min ked ju po cely cas lemovali predajne a vyrobne rucne robeneho dreveneho nabytku, ktovie ake maju ceny, mozno by sa to oplatilo dovazat. Rovnako mali vcera v Mataram bicyklovu ulicu kde nebolo nic ine len same predajne bikeov, ale klasickych, nie horskych. Okrem reklam na mobily a instantne nudle a napoje asi najrozsirenejsie reklamy na cigarety, kde sa musi uznat ze aspon drobnym pismom varuju pred impotensi.

O 1440 (1340 realne) sme este stale len v zapche v smere do Surabaya, na ceste 2+2 prakticky uprostred nicoho, pred chvilou sa dali vidiet na nasej strane este polia, teraz zopar budov. Zapcha bola sposobena mostom a krizovatku dialnice a odbocujucej cesty do Surabaya. Po tolkych hodinach v buse a studiu starej LP ID 06 aj SEAOSS10 aj WT kde sa vsetky zhoduju ze ubytka v Surabaya maju byt predrazene (asi sem vela ludi nezavita, perspektivne vyzeralo len nejake studentske Wisma Mandiri oproti univerzite Airlingga na rovnomennej ulici juhovychodne cca 1.2km od Gubung zel.st. v centre, podla udajov spred 4 rokov snad nejako extra nedvihli ceny, v novej LP uz nie je, ani na WT, odporucam mrknut Hostelworld, musim pre dalsie mesta aj ked zvacsa sa tam ine lacne ako na WT/LP nenajdu) sa asi vykaslem na drahy spanok ked tu beztak nic nie je, chcem byt uz konecne v nejakom mensom meste a oddychnut si, co by mala Jogja splnat takze asi vezmem rovno z terminalu nejaky neskorsi nocny bus kludne aj keby dosiel do Jogja rano o 4-5-ej, chcem to mat uz z krku a v JJ zostat niekolko dni ak nebude neprijemnym prekvapenim.

Yogyakarta je sice oficialny nazov na mape, ale vyslovnost je ako keby sa to pisalo Jogjakarta (dzogdzakarta) a domaci ju volaju skratene Jogja (dzogdza) co je vsak aj nazov ktory je na oficialnych smerovych tabuliach u cesty, tak si vyberte.

Po prichode okolo 1530 (1430 realne) konecne na busovy terminal Purabaya v Surabaya, ktoreho oficialny nazov je vraj iny, ale na tabuli mali aj tento a vsetci pouzivaju tento som chcel najprv najst predajne listkov nech zistim ake su ceny a odchody busov v domneni ze vlak o 15ej som zmeskal a ze teda vezmem nocny 8-9hod cim usetrim peniaze za ubytko, aj ked to uz bude teda druha noc a den v buse a po prichode rano to bude prakticky 48hod na ceste z Gili Air (kde som vsak v Mataram mal 6hod pauzu). Tam ma prekvapilo ze maju pred vstupom na nastupiska pracovnikov terminalu ktori radia okoloiducim, jeden z nich vedel aj eng. Pytal som sa kde su busy do Jogja tak ma poslal na dobre oznacene nastupisko, ale nikde k videniu predajne listkov ci cestovny poriadok. V cakarni mali sice LCDcka s odchodmi a na jednej tabuli (ako inak len v indonezstine) aj destinacie a ceny kde ma prijemne prekvapilo 52kr do Jogja. Po prichode na nastupisko mi uz chceli predavat listok za 45kr ze hned hned tento bus odchadza, ale povedal som im ze chcem ist az vecer a hladam predajne listkov a odchody, to bola na vsetkych okolo uz ale komplikovana anglictina. Pred vstupom na nastupisko nechybaju v terminali desiatky slusnych warungov s cenami 8-10kr a obdobne mnozstvo malych obchodov s potravinami, nechyba dokonca aj Dunkin Donuts (8kr siska?) a lokalny fastfood (burger s napojom snad 10kr), McD a KFC som ale nevidel. Pred nastupiskami je este kryta cakaren s par sedadlami a platene WC od 1kr. Nechyba aj orientacna mapa terminalu kde som sa ale narychlo nevedel velmi zorientovat a ako inak len v indonezstine.

Siel som teda spat za ochotnym mladym pracovnikom s eng, ktory mi povedal ze asi tri spolocnosti maju busy do Jogja snad kazdych desat minut aj vecer, ze nie je nejaky cestovny poriadok a listky sa kupuju az priamo v buse. Cesta podla neho netrva 8-9hod ako si myslim ale len 6hod, ze je to rychle spojenie. Dalsia zasadna info bola ked mi ukazal hodinky ze je 1440 a nie 1540 ako som mal zle na mobiloch, tak znova opravene a konecne sa zhodujuce a fotakom a v realnom case. Hm, ked len 6hod tak som si pomyslel ze s odchodom o 15ej mozem dojst skoro ako s vlakom okolo 21ej a mozem uz konecne mat ubytko a spat v normalnej posteli. Este mi nezabudol ponuknut girl, ze vraj pekne len za milion (2500Sk) co som s usmevom odmietol a povedal mu este ze su dost drahe, ze u nas mame lacnejsie (a to sme vyspelejsia krajina) a pobral sa rychlo hodit este nieco pod zub.

Zasiel som si do restiky (s nizkymi zverejnenymi cenami, dost restik ich tu ma zverejnene), kde som si objednal lokalnu specialitu Rowan co mala byt cierna nudlova polievka s beef, po chvili mi ale doniesli beef naozan s kopcom ciernej omacky s ryzou (toto by sa malo spravne volat Nasi Rowan, schvalne som pozeral na tabulu ci ho tam nemaju aby to nesplietli, ale mali len Rowan). Co uz, tak som do seba tych par kuskov beefu s dobrou ciernou omackopolievkou a ryzou hodil. Je to chutne a po pridani par lyzic chilli omacky bolo aj fajn pikantne, takze asi aj bez nich trocha, ale celkovo teda nic ohromujuce, skor mi to pripominalo filipinsku kuchynu - obycajne pomerne fadne maso s ryzou ako na Slovensku. Pak este nakup vody za fajn cenu, chcel som aj nejake pecivo ale to mi prislo dost predrazene a pobral som sa teda spat na nastupisko do Jogja kde predtym.

Tam hned iniciativny pracovnik ze local bus ci co vravel a ukazoval na AC bus 3+2 a cenu som mu nerozumel, snad tridsatnieco az teda povedal forty tauzend a uz ma aj hnal do busu ktory som zistil ze je plny, tak ma posadili vpredu u schodov na motor, kde uz sedeli dalsi dvaja ludia, dalsi u schodikov z inej strany a konduktor priamo u dveri pod oknom a mohla zacat jazda mojho zivota. Chvilu som este pri usadeni vahal ci nevystupit a nepockat na dalsi bus, ale cert to ber, len 6hod a za svetla z velkej casti, aspon budem mat ok vyhlad a idem uz. Este do busu dalej do ulicky nasackovali par ludi a mohli sme vyrazit s tym, ze konduktor pozeral este von oknom na dalsich zaujemcov na naplnenie busu (este to nebola stale MHD BA v spicke).

Po vychode z terminalu som zistil ze za vodica mame jazdca rally ktory bohuzial dostal do ruk bus a ako trat indonezske cesty (tie az tak daleko od rally nemaju) a ze konduktor je v skutocnosti navigator kade sa da vopchat, treti clen posadky bol strateny kdesi v skrumazi vzadu predavajuc listky a po chvili sa dostal aj dopredu kde ma prekvapil vydavkom 62kr, takze pracovnik vravel 38 ale vyslovnost maju ozaj uzasnu. Von z mesta sme museli ist po rovnakej upchatej ceste ako do neho, nas vodic bol ale expert a to ze asfaltova cesta ma dva pruhy nie je ziadna prekazka nedupnut na plyn a nezist vedla na nespevnenu krajnicu s vymolmi medzi cestou a obchodmi a nepredbiehat tade kolonu za navigacie navigatora. Neskor sa zase vopchal na cestu. Do toho este navigator pokrikmi hej hej vravel kedy je volno a moze predbiehat a pssst pssst kedy spomalit ked sme sli zvalcovat motocyklistu ci auto pred nami a do toho von oknom maval na motorkarov ktorych sme obchadzali prip. na auta vlavo (na inom mieste) ak sme sa pri predbiehani potrebovali zaradit.

Vodic naozaj dupal na plyn a sli sme rychlejsie nez vacsina osobnych aut a motoriek kluckujuc slalomom medzi nimi, sem tam s miernym vyjdenim na krajnicu kedy som mal strach ci sa bus neprevrati. Rovnako tak pre vodica prakticky neexistovali zakruty a zrychloval vsade zakruta nezakruta a skusal kedy sa bus prevrati a kedy este nie. Do toho sa este spustil silny lejak pre vacsiu srandu takze testoval aj ako brat zakruty smykom ci kedy dostane bus hodiny pri navrate z krajnice a vody spat na asfaltku. Toto vsetko za trubenia a vyblikavania na pomalsie auta ci motorkarov, pokrikovania navigatora ktory este maval rukou von oknom na motorkarov a obcasne daval pozor aby sme neprehliadli dalsieho zakaznika ktory by mohol natlacit uz tak prepchaty bus ze vpredu na schodikoch stali asi 4 ludia plus usadeni vsade na motore a okolo. Jedina hranica co neprekrocili bolo ze neposadili nikoho na palubnu dosku pod celnym sklom. To ze ma nejaka kolona 50 aut nie je pre vodica ziadny dovod trcat v nej a nedupnut na to do protismeru az protiiduce auto nevyblikava a on nespravi v poslednych metroch uhybny manever ci ked to uz vazne neslo, tak obaja spomalili, ale to sa stalo snad len 2x.

Vsimol som si ze rovnaky pretekar bol aj v dalsom buse kde bolo nieco uchvatne sledovat ako robil pred nami losi (sobi?) test pri predbiehani a zaradovani kedy sa ludia v nasom buse obdivne smiali ako sa autobus pred nami naklanal na prevratenie a celkovo ti vpredu co to mohli pozorovat mali srandu aj z jazdy nasho vodica a este vtipnych indonezskych prupovidiek navigatora v uz prepchatom buse kedy stale videl ludi u cesty a bus bol uz plny ale stale sa mu don podarilo napchat dalsich pasazierov aj ked vpredu nikto nevystupoval, ale asi vzadu obcasne ludia, kazdopadne prepchate cely cas ako BA MHD v spicke (ktorej s problemami konkuruju milionove mesta v Azii, preto ju pouzivam akk meritko a nie nejaku dedinu Bangkok ci Peking), hlavne linka 83 co si pamatam, neskor ked som uz jazdil trolejbusmi to taky extrem z PB nebol. Zoparkrat som pri predbiehani ako agnostik uz oslovoval Boha a Krestan by sa uz asi modlil, ze prisla posledna sekunda zivota. Z velkej casti to bola ale sranda (ked hrozilo napr. len prevratenie) az na tie fakt extremne nebezpecne situacie kedy hrozila celna zrazka coho som sa sediac na motore ako najblizsi clovek k celnemu sklu docela obaval. Pri tychto poslednych momentoch som sa zaprisahal ze so spolocnostou Mira uz viac nejdem.

Najvacsiu drzost (bol ich bezpocet ale tato jedna aj z najnebezpecnejsich) predviedol vodic asi v kolone uz na rychlostnej ceste s 2+2 pruhmi kedy motorkari a niektori vodici predbiehali este po nespevnenej krajnici, ale pre nasho vodica dvojita plna ciara a protismer nie je ziadny problem tak predbiehal aj tam. Na moste 1+1 s kolonou som uz tiez hladal miesta kade by sa dalo predbehnut a videl ze je chodnik prazdny kde by sa dalo ist jednou stranou busu, ale zahryzol som si radsej do jazyka lebo by ma neprekvapilo keby tu radu navigator vyuzil. Dalsou specialitou boli zastavky na busovych terminalov kde som si najprv myslel ze idu ilegalne bez povolenia na ne, ale bude to asi len snahou setrit cas. Vodic totiz v plnej rychlosti z hlavnej rezal zakrutu do terminalu na prevratenie, po nom to v rychlosti ako na ceste obkruzil za pokriku navigatora z okna s ponukou destinacii a cely terminal co by normalne trval aspon 2min sme mali spraveny snad za 40s. Nastastie s pribudajucim casom a prichodom tmy sa zacal vodic normalizovat a jazdit menej extremne a uz sa aj bavit s niektorymi cestujucimi vpredu.

Mne sa zhruba po 3hod ponuklo miesto na trojsedacke za vodicom takze konecne normalne sedenie bez strpnutej nohy v normalnej pozicii, dokonca aj s celym chodidlom na podlahe, oporou pre chrbat a bez vytocenia hlavy doprava na cestu. Tam som si sadol vedla manzelov Eko a Anna s rocnym deckom 26 a 23, Eko velmi eng nevedel tak Anna tlmocila aj ked aj ona slabsia eng ale vraj sa ucila sama tak docela dobre, tak sme v ramci moznosti pokecali. Ja som si estr kupil tofu s paprickou a nejakou omackou co som si najprv myslel ze je ananas (nejake ovocie na osviezenie by bodlo a raz ho nukali ale nevedel som kolko stoji a neskor po spytani A+E uz nukali len tofu), za 2kr nekup to aspon nieco do zaludku.

Bus sa v poslednej 1-2hod uz slusne vyprazdnil a cesta nakoniec netrvala slubovanych 6hod ale skor 8:15hod, tak uz v prazdnom buse pozerajuc na prazdne tmave ulice bez zivota len sem tam s otvorenym obcerstvenim a ludmi som mal obavy ze som bol blbec a nevzal radsej nocny bus s prichodom rano kedy by som v klude pozrel ubytka a aj sa lacnou MHD dostal z terminalu ktory ma byt snad 4km od centra a este viac od Tugu hlavnej zeleznicnej stanice u ktorej je ulica Sosrowijayan s lacnymi ubytkami, kde su turisti. Do toho vsetkeho navyse kvalitne utahany ze som v buse odkvacinal a zaspaval, tak som zvazoval ze v zavislosti od terminalu sa ked tak vyspim tam, ale ze cert to ber bez MHD skoro so ziadnymi ludmi v buse vezmem predrazene taxi za 15-20kr aj ked to bude ako polovica listka zo Surabaya a potom ze aj ubytko kludne drahsie, hlavne nech spim.

Cestou tam sme sli cez nieco co vyzeralo centralnejsie aj ked prazdno tak som si nadaval ze som nevystupil tam, ze odtial by to bolo asi lacnejsie do Sosrowijayan nez ked sme potom sli totalne mimo civilizaciu par km na Giwangan terminal kde sa vsak nastastie civilizacia trocha zase objavila s trochou zivota (rozhodne nic ako BKK pred polnocou kde to stale zije aki za dna). Tam vjazd do terminalu cez par nastupisk ktore vyzerali ako mytnica, dost prazdne, totalna prevaha taxikarov a motorkarov, tak jeden hned ze ci Malioboro tak ja ze hej, on ze three thousand, co som sa asi 4x spytal lebo mi to prislo v takomto case neuveritelne lacne a vela moznosti som nemal, tak som ochotne suhlasil a ze ked sa sekol o nulu kvoli zlej eng tak jeho problem. Este predtym v buse dobre rozhodnutie dat si mikinu a predlzit nohavice ako velku cast cesty prsalo a nebolo nijak zavratne teplo. Moto som povedal ze chcem ist na roh Sosrowijayan a Malioboro kde ma byt podla mapy LP obchod Circle K a odtial par metrov zapadne uz v ulickach zo Sosrowijayan kopce ubytiek losmen (tunajsi nazov pre lacnejsi guesthouse). Tam ma aj dopravil, navyse na konci u Malioboro ma potesil nocny zivot so stankami a kopcami ludi na ulici, ze to uz vyzera optimistickejsie. Vodic chcel naozaj len 3kr a vravel nieco ze takto skrachuje, bolo mi ho luto, kedze naozaj dobra cena ale dohodli sme tri tak tri, ak by si na terminali zapytal 10kr tak by som mu dal kludne asi aj 10 ak by ma konkurencia neupozornila ze je to lacnejsie, ale zapytal si rovno tri tak ich ma.

Tak uz v lepsej nalade z fajn prepravy z terminalu o takomto case co som cakal ze tolko stoji MHD a nie pohodlna individualna moto a ze to tu slusne zije som sa tesne pred polnocou pobral robit prieskum ubytiek, ze BKK to sice nie je ale tak na recepcii by sa patrilo byt aspon do tej jednej. Pozrel som najprv Losmen 105 kde pytali 90kr bez ranajok, susedne Losmen Lucy myslim plne, nasledne som dost rychlo mrkol asi 8 dalsich losmen kedze niekolko malo rovno cedulu Full, inde mi povedali ze su full, inde mali rovno zavrete, takze vo vysledku som skoncil na 90kr zo 105 Losmen a kusok od neho mi nukal este starsi muz v Losmen Sari izbu za 80kr bez ranajok ze to je tu bezna cena vsade okolo. Tak mierne sklamany po pozreti snad vsetkych ubytiek z LP ID 2006 (ktoru mam v PDFku v mobile, v tlacenej SEAOSS2006 alebo odfotenej vo fotaku SEAOSS2010 ine neboli, ani na WT ale vdaka poslednym dvom som uz cakal ceny 60-90kr ako inde v ID) som sa pobral na ulicu u stanice ze pojdem po hlavnej na juh k vychodnemu koncu Sosrowijayan kde malo byt este nejake jedno ubytko a skusim pozriet ulicky tam. Potesili aspon kaviarne ktore som videl kazdu chvilu za prijatelnych 5kr/hod.

Ako som si vykracoval a pozrel 1-2 ulicky kde som nic nenasiel oslovil ma na ulici nadhanac ci hladam izbu, ze ma lacnu za 70kr cim vzbudil moj zaujem (co som si este pomyslel ze podvodnici musia dat cenu ktora je vyhodna ale nie prilis lacna aby nevyzerala ako podvod). Vzal ma kusok na vychod po Sosrowijayan kde bolo vsade pomerne dost ludi, takze nic nebezpecne, tam do mensej ulicky kde bol Losmen Jaya, s pracovnikom som siel hore ukazal mi vyhovujucu izbu s dvojpostelou, fanom, oknom na terasu so schodmi a el. zasuvkou, spytal som sa este na nejaku zlavu ze ak zostanem tak 3 dni, tak ze 60kr (vsetky ubytka maju nizke ceny bez ranajok aj ked tie su tu narozdiel od zvysku SEA zvykom aj v lacnych ubytkach, vzdy sa ale oplati spytat na cenu bez nich ak vam staci obed a vecera a navyse je zlava bez nich kludne 10-20kr a do 10kr sa da urcite najest lepsie a podla vasho vyberu), tak som to samozrejme vzal. Uroven izby ala Central GH Bangkok, mohla by byt cistejsia ale OK, postel cista, ostatne je vcelku bezpredmetne, ukazal mi este shared kupelky/mandi kde bol turecak, nadrz na vodu na splachovanie a kupanie a jednoducha trubka na sprchovanie ako na Gili Air co som mu este okomentoval ked mi to sam ukazoval co som sa ho nepytal, ze je mi to vcelku ukradnute ked tam idem raz za den. Pri checkine si vypytal peniaze len za den, co som videl aj v indonezstine ze bezna cena aj bez nejakej zlavy je 60kr a sam mi este ponukol ze maju mensiu izbu s mensou postelou a oknom za 50kr ze ju mozem na dalsi den vymenit, teraz ze je obsadena. Este mi dal visiaci zamok k izbe, vypytal som si uz preventivne prikryvku (dostal som plachtu a zbytocnu povliecku na vankus) kedze tu vyzera byt v noci chladnejsie a je vsade s fanom fukajucim celu noc kvoli komarom, aj ked tu som ich nepozoroval a pobral som sa konecne spat utahany z 1.5 dna na ceste.

Naklady za 12.3.2011 CELKOM 120kr (10.03EUR)
Odpocivadlo 20g beng beng cokooriesk tyc - 1.5kr
Odpocivadlo 30g gery chocolatos trubicky - 1.5kr
Odpocivadlo 15g wafer keju krim syr keks - 1kr
Odpocivadlo 15g zupern wafer keju syr keks - 1kr
Purabaya Rowan beef w rice and black sauce - 8kr
Purabaya 1.5l voda - 4kr
Bus Mira sedenie na motore vpredu pol cesty Surabaya Purabaya-Yogyakarta Giwangan - 38kr
Balene kocky tofu/tahu s paprickou a omackou v buse - 2kr
Moto Jogja Giwangan terminal-roh Sosrowijayan a Malioboro ul. Circle K obchod 2330 - 3kr
Losmen Jaya single fan room w SH BR/squatt toilet BEZ ranajok - 60kr

>> Novsi - Indonezia - 13.-14.3.2011 - Jogja (Yogyakarta), Java (1x update)
<< Starsi - Indonezia - 11.3.2011 - Gili Air-Bangsal-Mataram, Lombok-Padangbai, Bali 1/2 + itinerar (1x…

Komentarov: 0

Meno:

Komentare su moderovane, objavia sa po schvaleni neskor.