Markoff's weblog - pracuju len ti co musia (a zopar exotov co ma pracu za konicek)

Malé zdravé dieťa, na pohlaví nezáleží, keď sa napapá do vôle, tak spokojne spinká. Plače len ak je hladné, prípadne mokré.

Ísť do práce v pondelok ráno, keď viete, že vás čaká veľa práce, zas tam pravdepodobne skysnete až do večera a začína ďalší nervózny týždeň, nie je veľmi radostná udalosť. Nechce sa vám ponáhľať na zastávku, nechce sa vám pozerať, kto je na okolí, myšlienky sú zamknuté za tvárou ľahostajnosti a zachmúrenosti, kráčate s presvedčením, že tak skoro vás nič nerozveselí.

Tak trochu zavidim zamestnancom pracujucim nacierno zvacsa v manualnych profesiach, kde im nema problem zamestnavatel zaplatit mzdu za vykonanu pracu po skonceni prac. dna ci tyzdna. Zavidim im ze nemusia trpko zaplakat pri pohlade na skutocne naklady zamestnavatela (nielen hrubu mzdu) na zamestnanca vr. odvodov a spol. na vyplatnej paske a porovnat si tu vyssiu cifru s tou omnoho nizsou nazyvanou cista mzda. Nuz co, zamestnanie nacierno ma taktiez svoje nevyhody (v dochodkovom veku ci pri prac. uraze) a odvody su vec uzitocna, otazna je len ich vyska. O tom som ale clanok pisat nechcel.

Zajtra začínam nový rok. Nie, nezbláznila som sa, ani nemám druzgnuté. Viem, že je jún, zhruba polčas do Silvestra. Na prvej vete však trvám.

Čo si budeme navrávať o vysokej úrovni našej úprimnosti. Každý z nás má niekedy tendenciu o druhom vravieť ináč jemu do očí a ináč poza jeho chrbát. Nerobíme si ilúzie ani vo vzťahu druhých k našej osobe a sme opatrní v tom, čo komu o sebe povieme.

Keď šéfovi rupnú hneď ráno nervy, robota nemôže ísť od ruky. Všade sa nájdu chyby, problémy a niekto za ne musí byť zodpovedný. No a on to pochopiteľne byť nemôže. Tak je o chvíľu dusno v celom kolektíve a ľudia sa nevedia dočkať, kedy z toho dusna konečne vypadnú. Na povrch vychádza intenzívne nutkanie hľadať si nový flek a na tento marazmus sa raz a navždy vykašľať.

O nezmyselnom slovenskom dvojitom zapore tento clanok nebude, vsak sa chapeme ze mam na mysli "nothing is perfect", ale ako som tak premyslal o sobotnom prijemnom vecere stravenom s kamaratkou a este prijemnejsom dnesnom poobedi u mna, vybavovali sa mi neprijemnosti (?), ktore by sli spravit lepsie resp. odstranit uplne a negativne veci na ktore by bolo lepsie zabudnut.

"Človek najväčšmi nasrdí toho, kto sa mu pokúša strpčiť život, keď sa tvári, akoby ho nič neotravovalo." Toto okrem množstva ďalších pekných myšlienok tvrdí Ken Kesey v jeho románe Bol som dlho preč (One Flew over the Cuckoo´s Nest - 1962).

Niekedy naozaj nie je od veci uplne vypnut, precistit si mysel, len relaxovat, trebars pocuvat hudbu a nemysliet na nic. Pravda je to velmi tazke, kedze uz samotna hudba vytvara kopec asociacii a bez poriadneho treningu sustredenia to zvladne asi malokto len tak vypnut.

Zaujala ma letakova ponuka siete elektropredajni Okay (div sa svete nemaju pobocku v BA, ale NZ nechybaju spomedzi asi 6 miest), kde mali (okrem inych velmi vyhodnych veci) celkom vyhodny 256MB MP3/WMA player s diktakom, USB2.0 a displejom so 7 farbami podsvietenia za sympatickych 1999Sk (je to inak vraj Roadstar MPR-282/256 RD ale vsak pozname tie azijske vyrobky na ktore si akurat kazdy natlaci svoju znacku a model). Kedze bol aktualne moj 256MB flashdisk s prehravanim MP3 uz dlhy cas v reklamacii rozhodol som sa troska upgradenut MP3 player a zakupit dotycny.

Keď sa pozriem dozadu, mala som obdobia, keď som sa bála rôznych vecí, ľudí, zvierat, situácií. Niečo z nich mi trvalo zostalo, niektoré nové strachy som nadobudla len nedávno, prípadne ešte len nadobudnem, väčšina z nich pominula a musím sa pri spomienke na ne akurát pousmiať. Tie detské obavy, že spod postele vyskočí strašidlo, tie sú také milé a vzdialené, akoby ani obavami nikdy neboli. Obavy z rodičov kvôli zlým známkam som nemala, jednak preto, že som sa zle neučila, a keď sa pritrafilo, bitka nehrozila.